Ako sa kedysi hodovalo v Dúbravke

27. september patril vždy Dúbravčanom, pretože v tento deň si každoročne pripomínali hody. Tie sa tradujú veľa rokov od posvätenia dúbravského farského kostola sv. Kozmu a Damiána.

Boli to arabskí lekári - dvojičky, ktorí vykonávali svoje povolanie bezplatne a skonali mučeníckou smrťou v sýrskom Kyrose, kde na ich počesť vybudovali slávnu baziliku.

Ako sa hody oslavovali v Dúbravke v minulosti spomína Dúbravčanka Katka Jakubčíková, ktorá je živou kronikou toho, čo sa v Dúbravke po dlhé roky dialo. „Už týždeň pred hodami sa všade „líčilo", upratovalo, aby celá dedina žiarila čistotou. Deti i dievčatá museli byť vycifrované, a tak sa kupovali nové šaty a boty. Naša dedina bola chudobná. Nechválili sme sa husacinou a lokšami, lebo v Dúbravke netiekol potok, na ktorom by plávali husi a kačice. Mali sme len potôčik z Horánskej studne. Ale i  tak sme mali hodový obed, a to kurence, „šnicle“ a slepačiu polievku. A tie koláče! Makovníky, syrovníky, orechovníky a bábovky voňali široko -ďaleko. Na počesť sv. Kozmu a Damiána nechýbala ani procesia, ktorá viedli až na Glavicu. Po omši, ktorá bývala o 10,00 hod. sa k obedu stretla celá rodina. Horní, dolní aj cezpoľní. Družne sa bavili pri hodovom stole, kde nechýbalo mladé vínko a burčiak. Po obede bolo ešte veselšie, lebo Cigáni chodili vyhrávať z domu do domu. My, deti sme sa nevedeli dočkať, aby sme mohli utekať na horný koniec, kde boli pernikárske búdy, rôzne hračky, zmrzlinári, predavači s tureckým medom, "kočka v mjechu"/za 50hal. zabalená maličkosť napr. prstienok/, cirkusant s medveďom, čo tancoval a samozrejme kolotoče. I keď peňazí nebolo, snažili sme sa nejaký ten „šestáčik“ ušetriť, alebo sme medzi búdami stretli strýka, krstnú mamu a tí nám nejakú korunku dali. Hodovú atmosféru napĺňal zvuk píšťaliek, zvončekov a hudbou od kolotočiarov. Uskutočňovali sa i rôzne športové podujatia: volejbal a na Glavici futbal. Mladí chlapci kupovali „frajírkam“ perníkové srdiečka z lásky. Všade bola dobrá nálada, ktorá vrcholila hodovou muzikou. Vyhrávala "dechovka" pred Bárou už od 14,00 hod /Bára bol hostinec na Jadranskej ulici/. Na hodovej zábave u pani Barbory Zajíčkovej sa tancovalo až do rána. Zostali mi len krásne spomienky na moju mladosť.

Za spomínanie ďakuje Kveta Slyšková.