Sedím na konári...Granec

Sedím pod stromom a je mi dobre...

Stromčeky, stromy, háj, les, Spolupútnici na ceste naším životom. Dávajú nám životodarný kyslík, vzbudzujú spomienky a po ukončení stromového života sa s nimi stretávame v tisícorakých podobách úžitkových predmetov. Z prežívania vlastného života potvrdzujem pravdu o celoživotnej spätosti človeka so stromami, ktoré sám zasadil, o ktoré sa staral, alebo ktoré mu pripomínajú významné životné udalosti, či míľniky života. Sám som posadil viaceré stromy, niektoré z nich už ozdobujú aj verejné priestranstvá v historickej Dúbravke. Vždy keď idem okolo nich, hreje ma dobrý pocit, že deň kedy som ich sadil, nebol prežitý nadarmo. Lebo stromy posadené pre iných, budú prinášať potešenie ľuďom ešte aj po sto či dvesto rokoch po rozplynutí života tých, ktorí ich sadili. Obyvatelia sídliskových bytov, ktorí v nich začali žiť už vtedy, keď v bezprostrednej blízkosti postupne sa zabývajúcich panelákov neboli ešte vybudované ani cesty, ani chodníky a neboli ani vysadené žiadne stromy, vedia najlepšie precítiť, čo pre ich sídliská znamenajú dnešné ostrovčeky dospievajúcich stromov, aj keď na ich vysadení zrejme nemali priamy podiel. O koľko by asi mysli človeka boli osobne viac blízke stromy, ktoré boli zasadené napríklad v roku ich sobáša, v roku narodenia ich detí, s ktorými mladé stromčeky rástli a vyrástli, či v roku ukončenia štúdií ich detí, alebo v roku niektorých iných životných udalostí. Z náhodných pochôdzok po sídliskovej časti Dúbravky mám pocit, že tam pribúda viac stavieb než stromov, hoci podľa názorov mnohých ľudí by bolo lepšie, keby to bolo v obrátenom pomere. V nadväznosti na vyššie uvedenú úvahu predkladám milým čitateľom Dúbravského spravodajcu ideu, aby naša samospráva dala vypracovať kvalitný návrh lokalít, v ktorých by mohli byť postupne vysádzané, „pamätné stromy obyvateľov Dúbravky". Zverejnením návrhov lokalít určených na vysádzanie stromov (napríklad aj v našom Dúbravskom spravodajcovi) by sa mohli obyvatelia s návrhom oboznámiť a pri vhodných príležitostiach za prípadný - iba mierny poplatok jednotlivé stromy symbolicky „osvojiť" napríklad zápisom do „Knihy pamätných stromov obyvateľov Dúbravky". Na vychádzkach mamičiek s kočíkmi by potom stromčeky mohli v horúcom lete napríklad dostať priateľský „rodinný" prídel vody z plastovej fľaše, alebo by mohli byť zbavené buriny v ich blízkosti, prípadne by im mohli byť poskytnuté aj iné „rodinné" gestá priateľstva. Z čias, keď minulý protináboženský režim vnucoval ľuďom namiesto krstu - zápisy do občianskych kníh narodených deti, sa možno niekde tieto knihy ešte nachádzajú a sadá na ne prach. Ak by sa však novonarodenému občanovi venoval novozasadený kamarát - strom, určite by aj po rokoch priniesol radosť a spomienky bývalému „novorodencovi", jeho deťom, alebo možno že už teraz aj jeho vnukom. Moji milí Dúbravčania - čo si o tom myslíte ?

Ing. Vít Granec