Operný spevák Peter Dvorský

Peter Dvorský: „Dúbravka je pre mňa oáza kľudu a relaxu“

- Bývate v Dúbravke, ale narodili ste sa v Partizánskom. Prečo padla voľba práve na Dúbravku a aký vzťah ste si k nej vytvorili?

Ja som sa síce v Partizánskom narodil, ale pochádzam z Hornej Vsi v okrese Prievidza, kde som prežil moje detstvo. Od mojich 15 rokov som sa pomaly stával Bratislavčanom, nakoľko som prišiel študovať do hlavného mesta spev na konzervatóriu. Usadil som sa v Bratislave a neskôr spolu s manželkou Martou sa nám podarilo získať byt v Lamači. Nakoľko ale naša túžba mať vlastný rodinný dom bola silná, zablúdili sme do Dúbravky, kde sa na nás usmialo šťastie, kúpili sme pozemok a postavili vlastný dom. A dodnes neľutujeme. Lepšie povedané, sme tu šťastní a Dúbravku sme si zamilovali. Tu je náš domov.

- Ste človek, ktorý precestoval a spoznal veľa krajín. Ako by ste po týchto skúsenostiach charakterizovali svoj domov? Kde sa cítite byť skutočne doma?

Tu sa cítime doma a nikdy sme ani neuvažovali sa niekam odsťahovať. Počas svojich častých hosťovaní po svete a pobytov v rôznych krajinách sa mi naskytli a ponúkali aj iné varianty „života“ - iného bývania. Ale ani ja ani manželka sme netúžili žiť natrvalo inde, ako tu na Slovensku – v Dúbravke. Je to aj tým, že obaja, ale i naše dcéry, máme úprimný vzťah k rodnej hrude a tu je taká oáza kľudu a relaxu, ale aj čistého vzduchu. A naviac, mám tu na okolí krásnu prírodu, les a veľa zelene.

- Ako zvyknete tráviť voľný čas? Patria k Vašim obľúbených napríklad prechádzky po Dúbravke s rodinou?

Na prechádzky veru často nechodím čo ma veľmi mrzí, ale príčinou je moja absencia doma. Často cestujem, naháňam sa za povinnosťami a keď mám potom čas sadnem si doma do záhrady alebo ku klavíru alebo leňoším. Aj to je pre mňa relax, i keď pohyb je zdravší.

- S Vašim menom sa často spája slovo charita a pomoc druhým. Ako sa v takejto úlohe cítite?

Myslím si, že aj ja som taký istý ako každý človek, ktorý rád pomôže iným. Som rád, že som svoje meno mohol spojiť s charitou. Naviac sú tu aj iní a tí sú nie menej dôležití. Tí, ktorí liečia a dennodenne sa starajú o zdravie detí. Ja som iba sprostredkovateľom niečoho, čo sa volá „dobrá vec“.

- V Dúbravke vznikla a pekných pár rokov pôsobí nadácia, ktorá nesie Vaše meno. Aký bol prvý podnet na to, aby ste nielen začali myslieť, ale aj konať v prospech druhých?

Ešte dávnejšie pred nežnou revolúciou som bol svedkom mnohých benefícií a neziskových činov v prospech tých, čo to najviac potrebujú. V mnohých takýchto koncertoch po celom svete som aj účinkoval, a tak som získaval podnety pre možnú realizáciu dobročinných stretnutí aj u nás na Slovensku. Moji „veľkí kolegovia“, skutočne veľkí umelci mi boli vzorom a už vtedy som ich obdivoval aj pre túto ich šľachetnosť a nielen pre ich super umenie. Tu boli tie prvé a pravé korene toho, čo som chcel okrem spevu robiť a ktoré robím dodnes.

- V súčasnosti sa mnohí ľudia zaujímajú o veci verejné a nie je im ľahostajné, ako vyzerá život okolo nich. Čo by ste uvítali, aby sa zmenilo v mestskej časti v ktorej žijete?

Ešte ako mladší som sa zaujímal o veci, ktoré ma obklopujú a kde žijem. Vždy mi napríklad záležalo na poriadku, čistote a estetike. Neviem, či to súvisí s mojim povolaním, ale skôr nie, ako áno. Ja si myslím, že každý človek má zmysel pre tieto hodnoty. Hovorím to preto, lebo chcem poukázať na čistotu a estetiku našej Dúbravky. Na ulice, chodníky, parky, posprejované domy, atď. Pokiaľ naše okolie nebude čisté a pravidelne upravované, dovtedy nebudeme môcť hovoriť, že naša Dúbravka je krásna. Veľmi by som si prial, aby sme tu raz mali tak čisto ako vo Švajčiarsku, alebo v Japonsku. Alebo sme horší a slabší ako oni?