Dúbravské kulinárium s poslankyňou Ing. arch.Jelenou Hodcovskou

Pani poslankyňa, súčasné ženy stoja v kuchyni pred veľkou dilemou: ako čo najrýchlejšie a najjednoduchšie pripraviť chutné jedlo pre celú rodinu. Ako sa s tým viete popasovať Vy?

Som pracujúcou mamou 3 už dospelých detí, synovia majú vlastné rodiny. Večer sa schádzame v rôznorodej zostave a popri našich aktivitách málokedy večeriame všetci spolu. Tak nám to vychádza striedavo na studené večere, rozličné nátierky (zbožňujeme rybičkové a bryndzové), cestovinové šaláty podľa fantázie, k tomu zeleninku a vňate, skrátka - čo dom dá. Zvyčajne ten, kto čosi nachystá na večeru, ponúka ostatných.

Niektoré gazdinky si zvyknú uľahčiť prácu a snažia sa aj zároveň dobre hospodáriť. Aké máte Vy osvedčené "finty" na prípravu jedál?

Z každého rožka troška. Využijem všetko, čo človeku uľahčí život. Mrazím si naporcované mäso. S výhodou zamrazujem chlieb a pečivo, aby sme nemuseli nakupovať každý deň. Uvarené jedlo už nemrazím, zje sa. Odkladáme minimum. Zväčša dosť presne plánujem množstvá surovín podľa počtu jedákov. Samozrejme čosi pridám, aby sme nezostali hladní. Najmä synovia. A teraz už aj vnuci. A nezaskočí ma ani stravník navyše. Niečo dokombinujeme.

Ako často zvyknete variť či piecť? Vychovali ste si doma pomocníkov v podobe manžela, alebo potomkov, ktorí Vás vedia pri varení vystriedať?

Varíme cez víkendy. Pre dosť veľkú kopu hladošov. V sobotu „eintopfy“- husté polievky, guláše, „hubáše“, zeleninové prívarky a podobné jedlá z jediného hrnca. Sobota je náš „hospodársky deň“, tak varíme jednoducho a rýchlo. V nedeľu je varenie tak trochu potešením, vtedy si aj vymýšľame nové úpravy alebo skúšame pripraviť, čo sme jedli niekde mimo domu. Najväčším pomocníkom je prostredný syn, ktorý ma už dlho šetrí od pečenia. Je to náš domáci majster cukrár. Nevesta občas vypomôže polievkou. Dcéra je skôr na šaláty. Manžel skvele šúpe zemiaky.A ešte kuchtíme cez sviatky. Na Vianoce nás býva aj desať. Vtedy sa dva dni pred Štedrým večerom s pomocníkmi narobíme a ešte v prvý sviatok pečieme moriaka, ale potom je to už „statočné leháro“ do konca sviatkov. Treťou príležitosťou na varenie sú stretnutia s priateľmi. Tam sa striedame a snažíme sa vymyslieť niečo, čo sme ešte nevyskúšali.

Máte pri príprave pokrmov obľúbené i menej obľúbené suroviny či potraviny? Patrí u Vás príprava maškŕt k pravidelným rituálom, alebo ste skôr žena, ktorá presadzuje racionálnu /zdravšiu/ výživu?

Sme rodina so skôr zdravšími návykmi. Žiadne veľké vyprážanie, fritézu nepoznáme. Mäsá uprednostňujeme viac biele, ale chudé bravčové nevynecháme. Ryby pripravujeme v „jenskom“ skle. Radi opekáme vonku na grile, ak je na to vhodné počasie. V chladničke nám nikdy nechýba niekoľko druhov syra. Deti na ňom vyrástli, lebo vtedy to boli veľmi dostupné a najlacnejšie bielkoviny. Zeleninu v prílohe máme radšej surovú.
A čo sa týka maškŕt, syn skvele vypeká. Na druhej strane Francúzi uprednostňujú na záver kúsok syra pred múčnikom, lebo vraj „syr uzatvára žalúdok“. Skúste to, bude vám lepšie tráviť.

Ktorým receptom by ste chceli osloviť čitateľov a čitateľky našej rubriky a prečo?

Jedál je veľa a toto je rýchle a nie z najdrahších: Máme priateľov, ktorí nemajú radi kečup. Ani môj, doma robený, nesladený. Tak som kvôli nim vymyslela „slovenskú pizzu bez kečupu“. Radšej hneď dva druhy: bryndzovú a špenátovú.

Dve slovenské pizze bez kečupu

Dve pizze robím na dva plechy - lepší je nižší typ plechu. Začína sa vždy s nátierkou navrch cesta.

Prvá z bezkečupových pízz je napodobeninou „bryndzošníka“ mojej starej mamy z Liptova. (Pôvodný koláč je z kysnutého cesta.) Ale nátierka je taká, ako má byť - rozmiešaná bryndza (cca 300 g) s trochou kyslej smotany alebo jogurtu a na zvláčnenie máličko masla alebo rastlinnej nátierky. Do toho strašne veľa nadrobno posekanej kôprovej vňate a trošičku petržlenovej vňate a pažítky. (Ak sa dáva sušená vňať, treba nátierku redšiu, lebo vňate pohltia vlhkosť.) Nátierku treba nechať postáť, aby chute a vône vňatí dobre prenikli do masy. Pritom ju treba dobre strážiť pred „ochutnávačmi“, lebo je skvelá aj na surovo, bez pečenia. Ja ju niekedy urobím ráno pred odchodom do práce a po návrate pečiem pizzu. Dá sa aj večer predtým, ale potom radšej z pol kila bryndze.

Druhú nátierku pripravím z mrazeného špenátu – tak 1,5 balíčka. Roztopím na miernom plameni, primiešam to, čo bežne do špenátového prívarku – soľ, cesnak, jemne osmaženú cibuľku a majoránku (niekto dáva aj trochu múky s mliekom - môže byť). Nevarím, stačí upiecť na koláči.

Na cesto používam bežnú „pizzu v prášku“. Cesto pripravím presne podľa návodu do dvoch veľkých mís, do každej z dvoch vreciek polotovaru (Toľko treba na jeden plech. Do tortovej formy stačí 1 vrecko.) Nechám postáť. Potom polejem cesto olejom, postupne podberám a nechám vtiecť olej pod cesto v celej mise. Naolejovanými dlaňami cesto rozprestriem po vymastenom a vysypanom plechu. Navrch rozotriem nátierky. Pozor na hrúbku vrstvy – s pritenkou je koláč suchý, prihrubá vrstva nedovolí dobre prepiecť cesto. Navrch na špenátovú vrstvu nasypem na drobné kocky (max. 1 cm) posekaný syr a/alebo dobrú diétnu salámu.

Beznádejní „kečupofili“, ak to nezvládnu, môžu si upečenú bryndzovú pizzu pokečupovať. Netreba.

Pizze sú skvelé teplé aj studené. Hlavne pod suché biele vínko. Mám skúsenosť, že hostia najprv ochutnajú bryndzovú pizzu, ktorá sa pripečie trošku do ružova, potom opatrne skúsia špenátovú a po tej sa o chvíľu zľahne zem. A tak sa na záver zajedá to „biele“ bryndzovou pizzou. Ani Francúzom by to nemuselo vadiť - prečo by ten žalúdok nemohla uzavrieť aj pravá slovenská bryndza ?