Snáď aj vplyvom slniečka, ktoré sa neschováva stále za mraky, ale sa usmieva na všetkých ľudí a ohrieva v nich jarnú náladu.
A v lese rastie prvá snežienka. Vystrčí svoju bielu hlávku, akoby sa pýtala: „Smiem už? Nevyruším vás ešte zo zimného spánku?“ A na odpoveď jej zašteboce malý vtáčik. Keď sa človek započúva do tohto krásneho spevu jari, pripadá si ako v tej najkrajšej rozprávke.
Vidím drozda, ako si sadol na konár stromu a šteboce: „Postojte ľudia, nenáhlite sa stále, počúvajte ako život vniká do všetkých pórov, do všetkých žíl a častí prírody. Zastavte sa na chvíľu a počúvajte ako prichádza jar.“
