Zopár postrehov k fenoménu starnutia

Starnutie je jedným z najznámejších problémov modernej spoločnosti aj v súčasnosti napriek tomu, že v posledných rokoch sa tomuto problému venujú aj zdravotníci v odbore gerontológia a geriatria. Stále nevieme určiť, čoho sme sa mohli dožiť za reálnych podmienok. Isté je, že naša generácia starne. Štatistiky hovoria, že v roku 2000 bolo asi 20% osôb našej populácie vo veku nad 65 rokov. Určujúci vplyv na proces starnutia majú životné podmienky. Lepší zdravotný ľudí vo vyspelých krajinách umožňujúcich ich aktivitu do vysokého veku spôsobil, že starší človek, najčastejšie vo veku 60 – 75 rokov netrpí ešte závažnejšími chorobami skracujúcimi mu život, je aktívny, integrovaný v spoločnosti. Do veku 75 rokov sa hovorí o treťom veku. Štvrtý vek nastáva po 75. roku, keď jedinec má už obmedzené možnosti na spoločenské aktivity, je viazaný na svoje obydlie a v popredí jeho záujmu je starostlivosť o svoje zdravie. Vek nad 90 rokov nazývame dlhovekosť.

Čo je to starnutie?

Dnes je niekoľko sto teórií o starnutí. Treba mať na zreteli, že je rozdiel medzi vekom kalendárnym a vekom biologickým. Poznáme mladých starcov a starých mladíkov. Starnutie nie je choroba, avšak kritériá zdravia v starobe sú iné ako v mladosti. Choroby v starobe majú atypický klinický obraz. Starobou je napr. otupenie pocitu smädu, zníženie telesnej teploty aj pri zápalových ochoreniach, utlmenie niektorých bolestí, problémy s močením a ďalšie. Dôležité je venovať vo vyššom veku pozornosť psychohygiene. Pretrhnutie väzby k spoločnosti vedie k izolácii, rozpadu osobnosti.... Tretí vek je pokračovaním predošlých životných udalostí. Zvláštnosti v tomto veku musí rešpektovať spoločnosť aj každý jedinec, avšak za kvalitu svojej staroby sme do určitej miery zodpovední my samotní. Na starobu je nutné sa pripravovať podobne, ako sa plánovite pripravujeme na životné povolanie. Tretí vek môže trvať aj viac ako 20 či 30 rokov.

Dlho je v mysliach ľudí zakorenená túžba po smrteľnosti. Náboženstvo sľubuje nesmrteľnosť až po smrti telesnej a úvahy o možnosti vedeckého predloženia života až za hranicu nesmrteľnosti nie je toho času ani v teórii. Teda ani z hľadiska vedy nemôžeme pokladať večný život človeka za pravdepodobný a hádam ani za účelný.... Mladí ľudia vo vývoji ľudstva majú vystriedať starých, ide teda o to, predĺžiť život na najdlhšiu možnú hranicu tak, aby starý človek mal ešte dosť času predať svoje skúsenosti a vedomosti mladších a aby sa mohol v zdraví prizerať, čo mladí robia. Je potrebné vyjadriť, aká je najvyššia hranica, ktorej človek je schopný sa dožiť. Je všeobecne známe, že väčšina ľudí, i keď už v menšej miere ako v minulom storočí, nezomiera na starobu, ale na následky ochorení, ktoré život predčasne ukončujú. Nízky životný štandard prináša podľa odborníkov so sebou mnohé obmedzenia fyzických, psychických i sociálnych aktivít, teda životné podmienky určujúcich spôsobom vplývajú na proces starnutia. Ak teda hovoríme o spomalení starnutia, ide nám v podstate o to, aby sa deje starnutia spomaľovali a fyzická i duševná aktivita predlžovala vhodným životným režimom. Existuje teda recept, ako sa dožiť vysokého veku? Možno povedať, že áno. Nie je to recept, na ktorý by sa mal dostať v lekárni liek. Sú však viaceré okolnosti, ako životospráva, správny pohybový režim, racionálna výživa, vyvarovania sa stresových situácií, upravená psychohygiena a to už v mladších rokoch.

Spomínal som, že existuje niekoľko sto názorov na starnutie. Všeobecne však platí: Starnutie je proces, ktorý všeobecne vedie ku spomaleniu životných pochodov. Jeho zakončením je prirodzená smrť. Doteraz však len menšina ľudí zomiera prirodzenou smrťou. Zväčša je príčinou úmrtia úraz či choroba. O tom, ako si možno svoj vek predĺžiť či o prevencii starnutia sa dočítate v jednom z ďalších čísel Dúbravského spravodajcu.