13. novembra 2019
Meniny má Stanislav

Medzníky v dejinách Dúbravky

Obdobie  8000 rokov pred n. l. až 13. storočie n. l. Vykopávky archeológov v 80-tych rokoch minulého storočia posunuli osídlenie časti dnešného chotára Dúbravky, Veľkej Lúky, do obdobia strednej doby kamennej, keď tu žil človek zberačským a loveckým spôsobom života. Územie je nepretržite osídlené až do stredoveku, do 13. storočia.

Rok 1347. Dúbravský Kostol sv. Kozmu a Damiána stojí na základoch staršej cirkevnej stavby, ktorú archeológovia datujú najneskôr do 13. storočia. Z tohto obdobia poznáme jediný dokument, v ktorom sa hovorí, že „vdove po istom Ladislavovi, synovi Béra Dúbravského (Hidegkuti) povolil kráľ Ľudovít I. v roku 1347, aby darovala svojmu vnukovi Jánovi polovicu jej dúbravských majetkov.“ Výnimku kráľ udelil preto, že Jánov otec Mikuláš (syn onej vdovy) hrdinsky položil život v sedmohradskom ťažení.

Rok 1541. Podľa nepriamych údajov súpisov cirkevných desiatkov z obilia (pohánky, ciroku a prosa) uložených v archíve Záhrebskej kapituly v tomto roku presídlil vtedajší zemepán hradu Devín palatín Štefan Báthory poddaných Záhrebskej kapituly z východnej strany Záhrebu (dnes časť Záhrebu s názvom Dubráva) na svoje devínske panstvo a vyčlenil im priestor na osídlenie Dúbravky. Tí pravdepodobne prišli na územie staršej, v minulosti vyľudnenej obce s dominantou stále stojaceho, aj keď pravdepodobne spustnutého kostolíka s priľahlým cintorínom. Istotne neprišli do celkom ľudoprázdnej krajiny, preto mohli prevziať aj pôvodné patrocínium kostola, ktoré bolo stále živé.

stefan-bothory 

Rok 1573. Prvá písomná zmienka o existencii „chorvátskej“ dedinky Dúbravka. Zemepán Devínskeho hradu Štefan Báthory ml. dáva do vlastníctva dedinu Dúbravka, samotu Tóthpuszta a možnosť postaviť si kaštieľ v Devínskej Novej Vsi kastelánovi Devínskeho hradného panstva Michalovi Bayovi za verné služby pri správe panstva. Donáciu realizoval Rudolf II. Dúbravka v roku 1584 zapísaná ako „nová dedina“.

Rok 1768. Vyhotovený urbár dediny Dúbravka. Predchádzalo mu písomné stanovisko zemepána Mikulása Pálffyho na  otázok urbárskej komisie z roku 1767. Urbár spísaný pre Dúbravku 10. apríla 1768 hovorí, že v dedine bolo 58 poddaných (podľa kanonickej vizitácie devínskej fary, ktorej Dúbravka roku 1731 podliehala, žilo v nej 308 obyvateľov). Keďže pôda v celom chotári Dúbravky nebola rovnakej kvality, urbársky poriadok Márie Terézie pre horšiu bonitu pôdy stanovil, že celý sedliacky dom má mať v extraviláne 20 dielov oráčin po dvoch bratislavských mericiach a lúky na 8 koscov na jedno kosenie. Za nepriaznivých poveternostných podmienok sa poddaným podľa urbára priznávala úľava, lebo vtedy potrebovali až štvorzáprah a ornicu spolu s vysiatymi alebo vysadenými kultúrami zmývali z polí dažde a prívaly. Ani táto regulácia, resp. zmeny výmery usadlosti podstatne nezlepšili postavenie Dúbravčanov, ktorí si pomáhali rúbaním dreva v lesoch a jeho pašovaním do Rakúska.

urbar1 

Rok 1807. Dúbravka sa stala samostatnou farnosťou. Predtým bola filiálkou Devína. Prvým dúbravským farárom bol Ignacius Navrátil. Ako poďakovanie za vznik farnosti a za prvého farára bol v roku 1808 postavený Dúbravčanmi kamenný kríž, ktorý dodnes stojí na Jadranskej ulici.

Rok 1809. Napoleonské vojská pri postupe na Viedeň a Moravu vyplienili Dúbravku.

Rok 1831 – 1839. Obec zastihla epidémia cholery.

Rok 1866. Bitka pri Lamači – posledná fáza prusko-rakúskej vojny, frontová línia sa tiahla medzi Dúbravkou a Lamačom.  Dobytok vyhynul na mor (mršiny boli vraj pochované v priestoroch dnešného štadióna FK CRA), obec navyše ešte aj vyhorela. V tom čase prichádzajú do Dúbravky noví obyvatelia z Moravy (Šimeček, Otáhal, Pršek ...)

Rok 1889. Založený Obecný požiarny zbor.

Rok 1905. Farárom je národne uvedomelý Anton Moyš. Rozvoj kultúrneho života, úradovanie v slovenčine.

Rok 1911. Vznik Tavarikovej kolónie.

Rok 1914 – 1917. Prvá svetová vojna na čas zvrátila pozitívny rozvoj obce, vinohradníctvo takmer zaniklo, keďže veľká časť obyvateľstva, najmä produktívne mužské sily museli narukovať k vojsku, kde z nich tridsiati šiesti (podľa iných údajov štyridsiati) zahynuli. Svedčí o tom aj miestny pomník padlých z prvej svetovej vojny.

Rok 1918. Vznik prvej Československej republiky. Rozvoj spolkového a samosprávneho života.

Rok 1935. Elektrifikácia, vodovod, stavba školy a kultúrneho stánku (neskôr Kino Odboj).

stanovy_vodovodu 

Rok 1945. Prechod frontu počas svetovej vojny, 5. apríla bola Dúbravka oslobodená Červenou armádou.

Rok 1946. Prvého apríla sa Dúbravka stáva súčasťou Bratislavy.

Rok 1952. Do Dúbravky začala premávať mestská hromadná doprava a obec bola napojená na mestský vodovod.

autobus 

Roky 1970 – 1975. Výstavba takmer 13-tisíc bytov Dúbravského sídliska. V decembri 1979 odštartovali práce na predĺžení trate z Karlovej Vsi do Dúbravky, v prvej etape po Hanulovu ul., kde dodnes vidieť zvyšky koľajového oblúka. Druhá časť koľajového predĺženia z Karlovej Vsi po dnešnú konečnú v Dúbravke bola dokončená v marci 1986.

Kontakt:

Dúbravské múzeum
Pod záhradami 39
84102 Bratislava

Zodpovedná osoba: Mgr. Ľubomír Navrátil
E-mail: muzeum@dubravka.sk
Telefón:
0918 422 806

Otváracie hodiny

Počas školského roku:
Pondelok
13:00 – 17:00
Štvrtok
10:00 – 16:00

Mimo pravidelných otváracích hodín a počas prázdnin sa prehliadky múzea objednávajú telefonicky alebo e-mailom.