Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

19. júna 2024
Meniny má Alfréd

Mamkina Dúbravka

Milí moji, vraví sa, že ľudia v starobe dospievajú do detského veku. Vnímajú svet čistými očami a možno trochu naivným srdiečkom tak, ako tie malé deti.

Riadky tejto knihy sú písané pravdivo podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, ako si všetko z minulosti pamätám (a pamäť mi zatiaľ slúži veľmi dobre).

Avšak pohľady na tú istú vec sa môžu rôzniť; záleží, z ktorého uhla na vec pozeráme. Preto sa teraz rozhliadnite po našej dedinke od Grab až po Vráťka tak trochu mojimi očami a z môjho uhla pohľadu a preneste sa do starých čias našej Dúbravky.                                                                                                                                        

Katarína Jakubčíková

„Mami, odkiaľ otcovi rodičia nosili vodu na stavbu svojho domu?“ vypytovala som sa mojej mamky, keďže v Dúbravke ešte vtedy nebol vodovod, netiekol tu potok, ani rieka.
„Babka, stále nechápem, prečo sa v Dúbravke šibalo aj na Vianoce?!“
„Babinka, pôjdeš mi ukázať dom, kde si chodila do školy, keď si bola malá?“

Veľa takýchto otázok dostáva naša babka, teda moja mamka od dospelých i detí, od rodiny i celkom cudzích ľudí. Niet sa čo čudovať. Moja matka, Katarína Jakubčíková, rodená Ovcharovichová patrí k najstarším občanom Dúbravky a pamäť má stále sviežu ako za mlada. Bude mať už 89 rokov, ale nik by jej toľko nehádal. Nielenže dobre vyzerá, je to proste dáma, ale jej „zdravý sedliacky rozum“ a najmä úžasná pamäť sú obdivuhodné. Ešte vždy ju zaujíma dianie vo svete, na Slovensku, ale najmä doma, v rodnej Dúbravke. Počúva rozhlas, sleduje televíziu, najviac ju však baví čítanie kníh, časopisov a novín. Donedávna prispievala aj do Dúbravských novín. Pokiaľ bola vedúcou v Klube dôchodcov v Dúbravke, skladala častušky, zábavné scénky a režírovala celý program, ktorý dôchodcovia chystali niekoľkokrát do roka pri určitých príležitostiach. Novým členom klubu, ktorí sa prisťahovali na sídlisko, rozprávala o zvykoch a obyčajoch, aké boli v jej rodnej dedine za starých čias. Učila ich spievať už zabudnuté piesne z Dúbravky, objasňovala históriu. Na starých fotkách spoznávala a menovala jednotlivých ľudí, ktorých si dobre pamätala.

Takže je pochopiteľné, že moja mamka je osôbka schopná po každej stránke zanechať po sebe aj knižnú pamiatku na časy svojho detstva a mladosti, ale aj na časť života svojich rodičov, Moniky a Rudolfa Ovcharovichovcov a prarodičov, ktorých poznala zväčša len z rozprávania. Myslím, že je zaujímané dozvedieť sa niečo o spôsobe života a zvykoch, aké boli kedysi v našej Dúbravke, ako sa naši predkovia zabávali, na akých jedlách si pochutnávali a aké piesne spievali. Predpokladám, že podobné to bolo v dedinkách v celom okolí Bratislavy. O tom všetkom mi mamka často rozprávala a na niektorých jej historkách som sa výborne bavila. Najviac ma však fascinovali dávne príbehy ľudí, ktorí tu žili desaťročia pred nami. Príbehy úsmevné i strašné, milé i ťaživé, ktoré už v minulosti dokazovali, čoho všetkého je človek schopný.

Preto som sa rozhodla uložiť mamine spomienky a zážitky do trvanlivejšej formy, ako je ľudská pamäť. Možno občas prispejem aj ja svojou „troškou do mlyna“, pretože aj ja som už pamätníčka a veľkú časť života som prežila v Dúbravke. Nemám takú dobrú pamäť, ako mamka, takže moje vnúčatá si „živé spomienky“ na Dúbravku a svojich predkov nevypočujú, ale prečítajú.                                                                                                                                          

Katarína Petkaničová


 

 

 

 

 

Dátum zverejnenia: 06.05.2020
Dátum poslednej aktualizácie: 06.05.2020

Kontakt:

Dúbravské múzeum
Pod záhradami 39
84102 Bratislava

Zodpovedná osoba: Mgr. Ľubomír Navrátil
E-mail: muzeum@dubravka.sk
Telefón:
0918 422 806

Otváracie hodiny

Počas školského roku:
Pondelok
13:00 – 17:00
Štvrtok
10:00 – 16:00

Mimo pravidelných otváracích hodín a počas prázdnin sa prehliadky múzea objednávajú telefonicky alebo e-mailom.