Pozdrav z Dúbravky
Dúbravka,
malebná dedinka na východnom úpätí Malých Karpát, pod kopcom nazývaným Kobyla. Na jar plná rozkvitnutých čerešní, v lete voňajúca žatvou, na jeseň ozvučená hrkotom a vŕzganím vozov zvážajúcich úrodu a v zime tichá oddychujúca pod závalmi snehu, aby nabrala nový dych pre nasledujúci rok, o ktorom nikdy nevedela, ako ho bude prežívať.
V tejto malej dedinke obkolesenej bohatým listnatým lesom, v ktorom prevažovali duby a buky, sme prežili s mojou manželkou Vilmou celý svoj život naplnený láskou, dôverou a porozumením. Obaja sme boli rodáci z Dúbravky, obaja sme Dúbravku milovali.
Preto by som chcel na jej počesť a pamiatku, a na pamiatku všetkých, ktorí mi pomohli zozbierať dokumenty, ktorí mi porozprávali príhody a povesti ako ich počuli od svojich rodičov a starých rodičov, napísať o histórii Dúbravky, aby bola zachovaná pre naše deti a vnúčence, aby sa na život malej, skromnej dedinky, ktorá sa postupne stala súčasťou veľkej Bratislavy nezabudlo. Aby si aj dnešní mladí ľudia uvedomili odkiaľ pochádzajú a ako svoj život prežívali ich predkovia, ktorí boli vychovávaní k láske a úcte k svojim rodičom a k svojej rodnej Dúbravke.
S láskou, úctou a stálou spomienkou
Tvoj Miruš
Dátum zverejnenia: 21. 5. 2020
Dátum poslednej aktualizácie: 21. 5. 2020