Dúbravka od praveku po včasný stredovek: Lovci zberači, Kelti, Rimania, Germáni, Slovania

Oblasť Bratislavskej brány od hradného kopca po sútok Dunaja a Moravy bol odjakživa križovatkou obchodných ciest a civilizačných prúdov. Medzi najvýznamnejšie diaľkové ťahy patrila Jantárová cesta smerujúca od Aquileje pri Jadranskom mori cez Carnuntum (pri Hainburgu) pozdĺž rieky Moravy až k Baltickému moru a Dunajská cesta križujúca sa s ňou pri sútoku Dunaja s Moravou pod Devínskou skalou. Len štyri kilometre odtiaľto sa nachádza v katastri Dúbravky v polohe Veľká Lúka (200 m n. m) jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít nielen Slovenska ale i stredného Podunajska. Hoci ojedinelé nálezy laténskej a slovanskej keramiky z Veľkej lúky spomína už prof. Ján Eisner, na lokalitu upozornil opäť až koncom 70-tych rokov literárny historik Oskár Čepan, ktorý na pooranom poli spozoroval značnú koncentráciu úlomkov rímskej strešnej krytiny. Opäť sa potvrdilo, že v archeológii býva matkou nejedného objavu náhoda.

Systematický výskum 

Zisťovací výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením Dr. Títusa Kolníka, DrSc. prerástol po odkrytí základov rímskej architektúry v roku 1982 do systematického tímového výskumu. V roku 1985 a v rokoch 1988-93 sa na vedení výskumu podieľal aj Kristián Elschek, autor príspevku. Do roku 1993 bola plošným odkryvom preskúmaná len menšia časť náleziska, avšak terénnou prospekciou, leteckým prieskumom a zisťovacou sondážou bol zistený rozsah lokality. 

Veľká lúka 

Nálezisko je situované v kotlinke vytvorenej zalesnenými svahmi Devínskej Kobyly (514 m n. m), Dúbravskej hlavice (357 m n. m) a na východe hrebeňom Brižité (256 m n. m). Kotlina je otvorená len smerom na sever a severozápad a tak poskytuje ochranu pred vetrami dujúcimi cez Bratislavskú bránu. Plynule prechádza do širokých priestorov Pomoravia Záhorskej nížiny. Lokalitu z južnej a východnej strany obteká Veľkolúcky potok. 

Približne v strede kotliny sa nachádza rákosím zarastená depresia, možno v minulosti využívaná ako jazierko. V južnej časti kotliny vyviera silný prameň – výdatný zdroj pitnej vody. Dostatok vody, ornej pôdy, blízky les - zdroj dreva, pasienky, ochrana pre vetrami oddávna poskytovali mimoriadne výhodné podmienky pre život. 

Lovci zberači 

Najstaršími obyvateľmi Veľkej Lúky boli lovci z konca staršej doby kamennej (cca 10000 - 8000 pred Kr.) a lovci a zberači strednej doby kamennej (8000 - 6000 pred Kr.). Keď približne v 8. tisícročí pred Kr. nastalo zlepšenie klímy pomalým zvyšovaním priemernej teploty, menila sa postupne aj fauna a flóra. Mamuty a srstnaté nosorožce vystriedala malá a stredná divina. Kolektívny lov bol vystriedaný individuálnym, pričom hlavnou lovnou zbraňou sa stal luk a oštep. Najvyhľadávanejšou lovnou zverou bol srnec, jeleň a diviak, no stále väčší význam nadobúdal rybolov a zber plodov. Na Veľkej Lúke boli zistené dve usadlosti zo strednej doby kamennej. Slúžili zároveň ako ateliéry na výrobu kamennej štiepanej industrie, ktorej sa tu našlo takmer tristo kusov. Popri polotovaroch, úštepoch a jadrách sa našli aj hotové nástroje: čepele, rydlá a škrabadlá. Surovinou na ich výrobu boli radiolarity, rohovce a ojedinele podkrakovský pazúrik. 

Ľudia strednej doby kamennej bývali v príbytkoch ľahkej konštrukcie vhodných na časté sťahovanie, v zimných mesiacoch sa uchyľovali do jaskýň alebo pod skalné previsy.

Ľud kamenných dôb 

Ľudia sem prichádzajú opäť až v mladšej dobe kamennej a osídlenie pokračovalo aj v neskorej dobe kamennej. Najprv sa tu usadili nositelia lengyelskej kultúry (asi 3500-2900 pred Kr.). 

Roľnícke obyvateľstvo v tomto období bývalo prevažne už v menších zahĺbených i nadzemných obydliach a popri pestovaní obilnín sa rozvíjal chov dobytka a pastierstvo. Unikátnymi nálezmi z obdobia ludanickej skupiny, patriacej na záver lengyelskej kultúry, sú dva žiarové urnové hroby. V jednom z nich uložili spálené pozostatky nebožtíka do zeme a prekryli misou obrátenou hore dnom. Ojedinelé nálezy pochádzajú z čiastočne súčasnej a následnej skupiny Bajč-Retz (asi 2900 - 2800 pred Kr.) s keramikou zdobenou brázdeným vpichom.

Dôležitý vývojový úsek neskorej doby kamennej v strednej Európe zaberá tzv. bádenská kultúra (asi 2800 - 2400 pred Kr.). Na Veľkej Lúke sa podarilo odkryť rozsiahlu osadu ktorá vznikla v jej najstaršom stupni – v období tzv. bolerázskej skupiny. 

Zaujímavú nálezovú situáciu poskytla napr. aj jama kruhového pôdorysu s kolmými stenami. Na dne ležala mohutná lebka tura a časti rozbitých nádob. Vzhľadom na analógie z viacerých lokalít nemožno vylúčiť jej obetnú kultovú funkciu. Osada bolerázskej skupiny i klasickej bádenskej kultúry významne dopĺňa obraz v rámci sídelnej aglomerácie, ktorej súčasťami boli aj súveké sídliská na Devíne, v Devínskej Novej Vsi, v Bratislave – Starom meste, na bratislavskom hradnom vrchu a i. Okrem keramiky, medzi ktorou upútajú poháriky s uškom vytiahnutým nad okraj sa našli štiepané kamenné nástroje, kamenné sekerky a zvieracie kosti.

Po odchode ľudu bádenskej kultúry nebola lokalita až do 5. stor. pred Kr. trvalejšie osídlená. Náleziská z bronzovej i staršej železnej doby sa však zistili aj na Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Prelom staršej a mladšej železnej doby v 5. stor. pred Kr. znamená začiatok takmer nepretržitého, osemnásť storočí dlhého časového úseku osídlenia Veľkej Lúky, ktoré trvá až do 13. stor. po Kr. Počas neho sa tu vystriedali takmer všetky historicky známe etniká, ktoré postupne osídľovali západné Slovensko a oblasť stredného Podunajska: Kelti, Rimania, Germáni (najmä kmene Kvádov, Markomanov a pravdepodobne aj Langobardov) a Slovania. 

Ako vyzerali najstarší obyvatelia Veľkej lúky? 

Kto boli najstarší obyvatelia Veľkej Lúky, ako vyzerali, akou rečou rozprávali? Boli to podobní lovci mamutov ako v Předmostí pri Přerove? Áno, boli to ich potomkovia. Napríklad nálezy zo stavby tunela Sitiny ale aj exponáty v našom múzeu dokazujú, že mamuty tu žili, prečo teda nepredpokladať aj ich lovcov? 

Naši praprapredkovia boli ľudia, ktorí sa utváraním kostry, proporciami končatín, telesnou veľkosťou a stavbou mozgu v podstate zhodovali s človekom dnešného typu. Ich ruky boli schopné vyrábať dokonalé kamenné nástroje a zbrane. Ovládali plynulú artikulovanú reč v našom slova zmysle, ale zrejme sa nikdy nedozvieme, ako slová z ich úst zneli, k akej jazykovej prarodine ich priradiť.

Kristián Elschek, Ľubo Navrátil 

Plánik Veľkej Lúky. Centimeter na mape znamená v skutočnosti 250 metrov.

Letecký pohľad na centrálnu časť archeologickej lokality Veľká Lúka počas výskumu v roku 1988.
O skutočnej rozlohe územia si môžeme urobiť predstavu podľa auta v krúžku.

V roku 1986 dúbravskú archeologickú lokalitu navštívili aj účastníci 14. Medzinárodného Limes-kongresu z Carnunta.
Pri tejto príležitosti kremnická mincovňa vydala bronzovú jednostrannú medailu s nápisom Villa rustica Dúbravka, znázorňujúcu okrem pôdorysu rímskej stavby aj pokus o jej rekonštrukciu podľa návrhu akad. sochárky Ľ. Cvengrošovej. 

 O podobe nášho predka z Veľkej Lúky si môžeme urobiť predstavu podľa maľby svetoznámeho českého ilustrátora Zdeňka Buriana.