Najstaršie geologické dejiny Dúbravky, ako ju zemské sily formovali
Chotár Dúbravky sa rozprestiera na východných a severovýchodných svahoch Devínskej Kobyly. Smerom na východ postupne klesá do dôležitého dopravného koridoru - Lamačskej brány, kde jeho hranicu vymedzuje diaľnica. Z väčšej časti je toto územie husto zastavané a zdanlivo neposkytuje veľké možnosti skúmania geologických dejín. Je tomu skutočne tak? Alebo sa môže aj Dúbravka pochváliť zaujímavými a jedinečnými miestami, ktoré umožnia spoznať jej prastarú geologickú históriu? Na tieto otázky sa pokúsi odpovedať náš miniseriál poznávania neživej prírody v oblasti Dúbravky.
Čítanie v archívoch Zeme
Na úvod je potrebné vysvetliť, že dejiny Zeme skúma geológia - veda o Zemi. Lebo geológovia vedia čítať v archívoch Zeme, vedia z hornín pod vašimi nohami modernými vedeckými metódami určiť ich zloženie, pôvod, vek, či zaradenie do pestrej a zložitej mozaiky dávnych dejov, čo predchádzali súčasnosti. Tieto informácie postupne vkladajú do geologickej mapy; čím je história Zeme v nimi skúmanej oblasti dlhšia, zložitejšia, tým je geologická mapa farebne pestrejšia, až môže pripomínať doslova mozaiku, či detský kaleidoskop. Každá farebná plocha na geologickej mape má svoj význam: geológovia z nej vedia určiť základný typ horniny, ba aj približný vek. A to je už základ k tomu, aby sme vedeli začať rozprávanie o geologických udalostiach a dejinách, ktoré utvárali blízke okolie nášho domova.
Výnimočná Bratislava
Mestská časť Bratislava-Dúbravka je súčasťou Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, ale aj hlavného mesta geológie na Slovensku. Tu sídlia vedecké inštitúcie, ktoré vychovávajú budúcich geológov (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), ale aj zamestnávajú geológov, najmä vedeckého zamerania (Geologický a Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) a aplikovanej sféry (súkromné geologické a geofyzikálne firmy). V Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží sú sústredené aj najvýznamnejšie nálezy hornín, minerálov a skamenelín nielen z okolia Bratislavy, ale z celého Slovenska. A nielen tam. Čestné a významné miesto patrí nálezom z Devínskej Kobyly aj v Naturhistorische Museum v blízkej Viedni. Na našom území geológia ako veda vznikla v Banskej Štiavnici v 18. storočí, keď tam bola založená jedna z prvých špecializovaných technických vysokých škôl na svete - slávna Banská akadémia. Banská Štiavnica vďaka bohatým ložiskám rúd zlata, striebra, medi, olova a zinku patrila až do konca 19. storočia k najvýznamnejším mestám v Uhorsku, ba v Európe. Vďaka ložiskám v Slovenskom rudohorí sa centrom - najmä banskej geológie stali v 20. storočí aj Košice.
Geologická križovatka
Bratislava má aj z hľadiska pestrosti a zložitosti geológie výnimočné postavenie. V južnom ukončení Malých Karpát sa na území mesta stýkajú hlavné geologické celky európskeho významu: západná časť mesta geologicky patrí k Viedenskej panve, ktorá zväzuje Východné Alpy so Západnými Karpatmi, stred a juh mesta leží v Malých Karpatoch, ktoré sú súčasťou horstva Západných Karpát a východ prináleží do rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá zase zväzuje Západné Karpaty s pohoriami dinaridného (južného) typu. Pestrosť geologickej stavby sa preto jasne prejavuje aj v masíve Devínskej Kobyly, na svahoch ktorej naši predkovia založili Dúbravku.
Devínska Kobyla
Devínska Kobyla ukončuje južný okraj Malých Karpát na území Slovenska. Geologicky, t.j. rovnakými horninami a rovnakým vývojom však Malé Karpaty (a aj Západné Karpaty) pokračujú za Dunajom v Rakúsku ako Hainburské vrchy (starší názov pohoria je Hundsheimské vrchy). Až za obcou Hundsheim, kopcom zvaným Spitzerberg (302 m) sa Západné Karpaty na povrchu definitívne končia a kdesi v hĺbke pod hrubými nánosmi mladších hornín sa stýkajú s prvými výbežkami Východných Álp. Litavské kopce (Leitha Gebirge) už majú geologické znaky Álp, ale aj Karpát. Deliacou líniou medzi Devínskou Kobylou a Hainburskými vrchmi je na juhozápade prielomové riečne údolie Dunaja, ktoré však vzniklo až na konci treťohôr a v štvrtohorách. Podobný smer a vek ako Devínska brána (Rakúšania ju nazývajú Hainburská brána) má Lamačská brána, ktorá na severovýchode oddeľuje masív Devínskej Kobyly od vlastných Malých Karpát. K ich významu sa dostaneme pri opise mladej histórie pohoria.
Fylity, bridlice, paraluly...
Devínska Kobyla má pestrú geologickú (horninovú) stavbu. K jej najstarším horninám patria premenené (metamorfované) kryštalické bridlice typu jemnozrnných bridličnatých tmavosivých fylitov, zelených bridlíc, tmavozelených amfibolitov a hrubšie zrnitých kremitých a sľudnatých pararúl. Takéto horniny môžeme nájsť na Dúbravskej Hlavici, kóte Brižite, v záreze podjazdu pri Technickom skle smerom na Devínsku Novú Ves. Pararuly sa zase vyskytujú južne od starej Dúbravky, smerom na Švábsky vrch. Horniny majú vek okolo 400 miliónov rokov, vznikli v starších prvohorách, v devóne. O niečo mladšie (okolo 350 miliónov rokov, geologické obdobie zvané karbón) sú plošne najrozšírenejšie horniny na Devínskej Kobyle - žuly (presnejšie muskoviticko - biotitické granity a granodiority). Žuly pozná snáď každý, veď tvoria jadrá väčšiny pohorí na Slovensku, vrátane tých najvyšších - Vysokých a Nízkych Tatier. Žula je vyvretá (magmatická) hornina a vznikala tavením zemskej kôry vo veľkej hĺbke - 10 až 20 km pod povrchom. Pri chladnutí sa čiastočne zmršťovala a do vzniknutých trhlín sa niekedy tlačili žily svetlých hrubozrnných pegmatitov. Tie sú odolnejšie voči zvetrávaniu ako samotné žuly, preto ich častejšie nachádzame v suti kamenných úlomkov.
Dúbravka “cestovala”
Žuly sa v súčasnosti ťažia vo veľkolome na Devínskej ceste, používajú sa aj ako stavebný kameň módnych, či historizujúcich kamenných múrov a drobných stavieb v Bratislave a na opravu historických objektov (mestské hradby, hrad Devín). Pre geológov sú žuly významné aj z hľadiska určenia charakteru horotvorných procesov, ktoré sprevádzali vznik týchto hornín. Preto vieme, že žuly pri mohutnom vrásnení koncom prvohôr v hĺbke zemskej kôry, ktorá sa tavila, prenikali do starších kryštalických bridlíc. Výsledkom vrásnenia - nazývaného varíske (alebo aj hercýnske) bol vznik mohutných pásmových pohorí medzi Laurussiou (dnešná Severná Amerika, Európa, Ázia) a Gondwanou (dnešná Južná Amerika, Afrika, India, Antarktída a Austrália). Áno, tam kdesi sa pred stovkami miliónov rokov nachádzala aj dnešná Dúbravka. Vysoké pohoria však pomerne rýchlo podliehali erózii, obrusovali sa a znižovali, až sa na konci prvohôr (pred 260 - 250 miliónmi rokov) obnažili aj žulové jadrá a pohoria takmer úplne zmizli. Začiatok druhohôr znamenal aj začiatok morskej záplavy, ukladanie hrubých vrstiev kremitých, neskôr vápnitých hornín, ktoré na Devínskej Kobyle tvoria prírodne najkrajšie zákutia.
RNDr. Ján Madarás PhD.
Dávne more na území Bratislavy zanechalo svoje stopy na Devínskej Kobyle vo forme skamenelých živočíchov.
Ich nálezy nie sú zriedkavé ani v Dúbravke.
Menej tradičný pohľad na Dúbravskú Kobylu z Rakúskej strany od Hundsheimských vrchov.
V diaľke sa črtá hradné bralo Devinskeho hradu.
K obyvateľom bádenského mora pri severnom okraji Bratislavy patrilo velké množstvo ostrozubých žralokov, ktorým poskytovali potravu početné druhy menších rýb. Žraločie zuby sú dodnes častými nálezmi na Sandbergu.
Čestné a významné miesto patrí nálezom z Devínskej Kobyly aj v Naturhistorische Museum v blízkej Viedni.