Villa rustica – kúpeľ alebo rímsko-germánska vidiecka usadlosť?
Prekvapením výskumnej sezóny 1993 na Veľkej lúke bolo zistenie časti rozmernej nadzemnej stavby, ktorej dlážka bola zhotovená rímskou technikou z dvoch vrstiev. Naspodku boli poukladané úlomky väčších fragmentov tegúl, na ktoré bola naliata vápenná malta. Na maltovej dlážke ležala bronzová nádoba a provinciálno-rímska miska. Na dlážke i v nej boli zaliate fragmenty germánskej i provinciálnej keramiky, bronzové kovania, úlomky vzácnych mozaikových skiel, minca caesara Crispa (317-326) a i. Rímska nadzemná stavba otvára novú problematiku koexistencie Rimanov s Germánmi už dávno po zániku rímsko-germánskej usadlosti „villa rustica“ v dobe okolo polovice 4. stor. V tom čase germánske osídlenie dosiahlo svoj najväčší rozsah. Riešenie problematiky vzájomných vzťahov a kontaktov týchto dvoch etník i prípadné objavenie ďalších rímskych stavieb na lokalite v 3. - 4.stor., to sú prvoradé úlohy pre budúci výskum. Môžu značnou mierou osvetliť nielen celkovú politickú a hospodársku situáciu v stredodunajskom priestore, ale priniesť aj nové poznatky k celkovej filozofii zahraničnej politiky Rímskeho impéria na hraniciach i v predpolí rímskej hranice „Limes Romanus“.
Rímsky kúpeľ, ale...
Vlastným podnetom k systematickému výskumu Veľkej lúky bol objav najlepšie a najcelistvejšie zachovanej rímskej architektúry na Slovensku. Základy stavby spolu s časťou nadzákladového muriva dosahujú až 150 cm a tvoria pôdorys o rozmeroch asi 13 x 11 m, pričom sa k nemu z troch strán pripájajú tri polkruhovité apsidy rozličnej veľkosti. Základové murivo o hrúbke 56 - 62 cm bolo budované na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo ukladaného lomového kameňa, každá o hrúbke jednej rímskej stopy. Ako spojivo slúžila kvalitná rímska malta. Podľa analógií z územia rímskych provincií sa stavba dá interpretovať ako vyprojektovaný a v základoch postavený rímsky kúpeľ okružného typu bežný v mladšej rímskej dobe. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu, dva priľahlé priestory na teplý a horúci vzduch, priestor v tvare L mal slúžiť ako šatňa alebo prezliekáreň. V zásype kúpeľa sa popri stavebnom kameni zo zrútených stien a úlomkoch viacfarebnej omietky nachádzali tisícky fragmentov rímskej strešnej krytiny (teguly – škridlice a imbrexy – korýtka). Absencia celých exemplárov svedčí o ich exploatácii a sekundárnom využití v neskoršom období. Strešná krytina bola dovezená zo súkromnej dielne v Panónii, najskôr z Carnunta (Deutsch-Altenburg) alebo Vindobony (Viedne), odkiaľ pochádzajú aj analógie k dvom zatiaľ známym kolkovaným tegulám z areálu stavby s menami výrobcov SEP(timii) VITa(lis) a CENT KARVS.
Chýba vykurovanie
Zaujímavým zistením bolo, že v architektúre chýba podpodlažné vykurovanie tepidaria a caldaria bežného v kúpeľoch v rímskych provinciách. Rímsky architekt pravdepodobne, zo zatiaľ neznámych dôvodov, musel zmeniť pôvodný projekt a upraviť stavbu pre naše podmienky a tak vznikol unikátny obytný objekt s prevádzkovaním len studeného kúpeľa.
Prehovorili aj mince
Nálezy získané z interiéru architektúry sú dôležité pre jej datovanie. Patria sem najmä: rímska keramika, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, zlomky vínneho pohára z Trieru (Augusta Treverorum), mince cisárov Alexandra Severa (222-235) až Galliena (253-268) a i. Takéto stavby, ktoré slúžili v provinciách ako kúpeľ, boli na rímskom vidieku súčasťou civilných usadlostí typu „villa rustica“. Tieto rímske „vidiecke usadlosti“ o rozsahu až desiatok hektárov boli vysokoproduktívne samostatné jednotky, ich súčasťou popri kúpeli boli zvyčajne aj sídlo hospodára, svätyňa, hospodárske stavby a i.
Boli sme v zóne predpolia
Mimoriadny význam architektúry - kúpeľa nespočíva len v jej nezvyčajne dobrej zachovalosti, ale predovšetkým v jej kultúrno-historických súvislostiach. Takmer celé územie Slovenska s výnimkou malého územia zadunajskej časti Bratislavy (Gerulata-Rusovce) ležalo už na území barbarika za pevnými hranicami Rímskej ríše „Limes Romanus“. Medzi rokmi 166-180 po Kr. vtrhli viaceré germánske kmene na územie Panónie. Rímske légie len s veľkým vypätím síl po dlhotrvajúcich bojoch vytlačili Germánov opäť za Dunaj. V zmysle mieru uzavretého medzi cisárom Commodom a Germánmi v roku 180 po Kr. bola Rimanmi odvtedy kontrolovaná 7 až 14 km široká zóna v predpolí panónskeho limitu. Rimania si pravdepodobne v čase nebývalej hospodárskej prosperity Panónie za Severovcov (Septimus Severus bol v roku 193 po Kr. vyhlásený v Carnunte za cisára) uvedomili nutnosť zabezpečenia dostatku potravín pre centrum hornej Panónie, Carnuntum. To bolo hlavným dôvodom plánovaného využitia 14-kilometrovej zóny v úrodnej oblasti južného Pomoravia pre poľnohospodárske účely. Na Veľkej lúke, vzdialenej asi 5 km od Carnunta, boli veľmi vhodné podmienky pre vznik veľkostatku typu „villa rustica“. Pravdepodobne tu usadlosť spomenutého typu vznikla v priebehu prvej tretiny 3. storočia. Popri architektúre kúpeľa to dokladajú aj zvyšky 80 m východne od kúpeľa preskúmanej rímskej halovej stavby o pôdoryse cca 14 x 12 m. Jej strecha bola, podobne ako u kúpeľa, budovaná z rímskych tegúl a imbrexov, čo dokladajú ich fragmenty v zásype mohutných kolových jám o priemere asi 1 m. K datovaniu kolovej stavby do 3. stor. sa predbežne prihovára i minca Alexandra Severa.
Sen o múzeu v prírode
Unikátna archeologická lokalita Veľkej lúky poskytuje výbornú možnosť prezentácie výsledkov výskumu a vytvorenia zóny oddychu a cestovného ruchu formou vybudovania archeologického skanzenu – tzv. múzea v prírode, podobne ako v neďalekom Carnunte. Jeho centrum by tvorili zakonzervované a verejnosti sprístupnené zvyšky rímskej stavby – kúpeľa, prípadne jeho rekonštruovaná podoba. V areáli budúceho skanzenu by boli zrekonštruované aj vybrané obydlia a výrobné objekty z rôznych etáp osídlenia. Tu by sa návštevníci oboznamovali so spôsobom života, s výrobou keramiky, tavbou a spracovaním železa, pečením chleba i tkaním látok na tkáčskych stavoch, ktorých súčasti sa našli v keltských, germánskych a slovanských obydliach. Archeologická lokalita, susediaca so Štátnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla, by bola v rámci turistických a cykloturistických náučných chodníkov prepojená na Národnú kultúrnu pamiatku Bratislava-Devín, Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, rímsku stanicu v Stupave a ďalšie pamiatky v okolí. Návštevníkom a obyvateľom Bratislavy, najmä Dúbravky, Lamača, Devínskej Novej Vsi i Devína by sa tým poskytla vzácna možnosť spojiť oddych so získaním bezprostredných vedomostí o vyspelej rímskej-antickej civilizácii i živote našich dávnych predkov -- Keltov, Germánov, Rimanov a Slovanov.
Kristián Elschek, Ľubo Navrátil
Amfiteáter v Carnunte. V novembri 308 n. l. v Carnunte rozhodli traja rímski cisári o ďalšej budúcnosti Rímskej ríše. Výsledky tejto “konferencie” mali podstatnú zásluhu na víťaznom šírení kresťanstva a tým i našej duchovnej kultúry. Carnuntum však bolo i dávno predtým a opakovane miestom, kde sa rozhodovalo o svetovej politike: Hadrián, Marcus Aurelius či Septimius Severus – všetci zanechali po sebe v dejinách tohto mesta cisárov trvalé stopy.
Replika orlice z rímskej štandardy. Carnuntum bolo od 40. rokov 1. stor. po Kr. rímske sídlo (vojenské a civilné mesto), hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. Pred vznikom tohto rímskeho mesta názov Carnuntum (Karnuntum) označoval sídlo neznámej polohy, pravdepodobne sa ním ale myslelo bratislavské oppidum.
Ruiny pohanskej brány (Heidentor - Brána Vandalov) v pevnosti Carnuntum.
Výnimočným nálezom z výskumu v Dúbravke je drobná bronzová plastika ithyfalického muža. Zobrazuje pravdepodobne Priapa - bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Je významným dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle.
