Všetky tulene na svete pochádzajú z Devínskej Kobyly

Ak sa postavíme kdesi nad našou Dúbravkou na kopec, otvorí sa nám krásny výhľad na okolitú krajinu. Na západe sa rozprestiera rovina až po horizont a pod nami v úzkej doline leží panelákové sídlisko až po kopce nad Lamačom oproti. Ako vznikla táto krajina? Odpoveď máme pod nohami.

Plávajúce kontinenty

Keby sme vyvŕtali do zeme veľmi hlbokú dieru, po niekoľkých kilometroch by sme natrafili na žeravú lávu. Na tejto tekutej roztavenej hornine pláva celá zemská kôra. Jednotlivé kontinenty ako napríklad Afrika alebo aj naša Európa sa preto aj trochu pohybujú, a to nielen do strán, ale aj zhora nadol. Tento pohyb je veľmi pomalý, možno milimeter za rok. Ale deje sa to! Nuž a keď naša Európa za dlhočizné obdobie dostatočne poklesne, zaplavuje jej územie more. Naopak, keď sa vynára, more ustupuje. V pradávnej minulosti sa to stalo už mnohokrát, čo nám dokazujú skameneliny morských živočíchov, ktoré tu na okolí môžeme v kameňoch nájsť.

Ostrov Devínska Kobyla

Sú to rôzne morské mušle, koraly, klepietka krabov a podobne. Nachádzame ich napríklad v pieskoch na rovine pod Devínskou Kobylou, ktorá preto logicky musela byť morským dnom. Na Kobyle tieto skameneliny nachádzame na mnohých miestach, ktoré keď pospájame pomyselnou linkou, dostaneme veniec okolo vrcholu celého kopca. To je dôkaz, že Devínska Kobyla tvorila v tomto mori ostrov.

Preslávené náleziská

Na Devínskej Kobyle je niekoľko preslávených miest, na ktorých sa našli skameneliny dovtedy pre svet neznámych živočíchov, napríklad Sandberg, čiže Pieskový vrch. Alebo aj pradávne skalné trhliny v kameňolome Štokeravskej vápenky. Dve najzaujímavejšie, Zapfeho špalta a Bonanza ukrývali v sebe množstvo mimoriadne vzácnych nálezov. Našli sa tu napríklad predchodcovia slonov, tzv. mastodonti, podivné zvieratá, ktoré mali štyri priame kly, ale aj opice, antilopky či prazvláštne kopytníky, chalikothériá, ktoré sa podobali na kone s krátkymi zadnými a dlhými prednými nohami,. A hoci to boli kopytníky, mali dlhé pazúry, ktorými si vyhrabávali korienky ako potravu (obrázok sme uverejnili v minulom dieli nášho seriálu). Okrem toho sa tu našli ešte malé cibetkovité a kunovité šelmy, netopiere, krtkovia, plchy, žabky, plazivce podobné veľkým slepúchom, hady či suchozemské ulitníky. Z morských živočíchov okrem nespočetného množstva schránok mäkkýšov to boli tulene, rôzne ryby (až vyše metra dlhé), žraločie zuby a tŕne z rajnokov. Všetky skameneliny odtiaľto sú dnes uložené a aj vystavené v Národnom múzeu v Bratislave. Až neskôr sa zistilo, že jeden tuleň, ktorý sa tu našiel, je vlastne zástupcom najstaršieho druhu tuleňov vôbec. To znamená, že všetky tulene na svete pochádzajú z Devínskej Kobyly.

Sedemnásťmetrový žralok

Ďalšou veľmi zaujímavou skamenelinou z územia Dúbravky je časť kostry pravekého nosorožca, ktorý sa našiel neďaleko bývalého hotela Markíza na Glavici. Bol to nosorožec rodu Acerathérium, čo v preklade znamená, že ešte nemal na nose roh. Z Glavice pochádzajú aj nálezy lastúr veľkých ustríc, ktoré majú dnešných príbuzných v moriach okolo severnej Ameriky. Tie sa lovia a sú vraj veľmi chutné.

O našom mori by sa toho dalo ešte veľa rozprávať a písať. Napríklad o veľrybách, ktoré tu žili (jeden stavec sa našiel v Devínskej Novej Vsi), alebo o neuveriteľne veľkých žralokoch, ktorých zuby sa našli na Sandbergu, ale aj vo vinohradoch nad Devínom. Tam sa našiel žraločí zub dlhý až 11,5 cm, podľa čoho sa vyrátalo, že žralok, ktorý ho stratil, mal dĺžku okolo sedemnásť metrov!

Štefan Mesároš

sandberg