Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

29. marca 2024
Meniny má Miroslav

Všetky tulene na svete pochádzajú z Devínskej Kobyly

Ak sa postavíme kdesi nad našou Dúbravkou na kopec, otvorí sa nám krásny výhľad na okolitú krajinu. Na západe sa rozprestiera rovina až po horizont a pod nami v úzkej doline leží panelákové sídlisko až po kopce nad Lamačom oproti. Ako vznikla táto krajina? Odpoveď máme pod nohami.

Plávajúce kontinenty 

Keby sme vyvŕtali do zeme veľmi hlbokú dieru, po niekoľkých kilometroch by sme natrafili na žeravú lávu. Na tejto tekutej roztavenej hornine pláva celá zemská kôra. Jednotlivé kontinenty ako napríklad Afrika alebo aj naša Európa sa preto aj trochu pohybujú, a to nielen do strán, ale aj zhora nadol. Tento pohyb je veľmi pomalý, možno  milimeter za rok. Ale deje sa to! Nuž a keď  naša Európa za dlhočizné obdobie dostatočne poklesne, zaplavuje jej územie more. Naopak, keď sa vynára, more ustupuje. V pradávnej minulosti sa to stalo už mnohokrát, čo nám dokazujú skameneliny morských živočíchov, ktoré tu na okolí môžeme v kameňoch nájsť. 

Ostrov Devínska Kobyla 

Sú to rôzne morské mušle, koraly, klepietka krabov a podobne. Nachádzame ich napríklad v pieskoch na rovine pod Devínskou Kobylou, ktorá preto logicky musela byť morským dnom. Na Kobyle tieto skameneliny nachádzame na mnohých miestach, ktoré keď pospájame  pomyselnou linkou, dostaneme veniec okolo vrcholu celého kopca. To je dôkaz, že Devínska Kobyla tvorila v tomto mori ostrov. 

Preslávené náleziská 

Na Devínskej Kobyle je niekoľko preslávených miest, na ktorých sa našli skameneliny dovtedy pre svet neznámych živočíchov, napríklad Sandberg, čiže Pieskový vrch. Alebo aj pradávne skalné trhliny v kameňolome Štokeravskej vápenky. Dve najzaujímavejšie, Zapfeho špalta a Bonanza ukrývali v sebe množstvo mimoriadne vzácnych nálezov. Našli sa tu napríklad predchodcovia slonov, tzv. mastodonti, podivné zvieratá, ktoré mali štyri priame kly, ale aj opice, antilopky či prazvláštne kopytníky, chalikothériá, ktoré sa podobali na kone s krátkymi zadnými a dlhými prednými nohami,. A hoci to boli kopytníky, mali dlhé pazúry, ktorými si vyhrabávali korienky ako potravu (obrázok sme uverejnili v minulom dieli nášho seriálu). Okrem toho sa tu našli ešte malé cibetkovité a kunovité šelmy, netopiere, krtkovia, plchy, žabky, plazivce podobné veľkým slepúchom, hady či suchozemské ulitníky. Z morských živočíchov okrem nespočetného množstva schránok mäkkýšov to boli tulene, rôzne ryby (až vyše metra dlhé), žraločie zuby a tŕne z rajnokov. Všetky skameneliny odtiaľto sú dnes uložené a aj vystavené v Národnom múzeu v Bratislave. Až neskôr sa zistilo, že jeden tuleň, ktorý sa tu našiel, je vlastne zástupcom najstaršieho druhu tuleňov vôbec. To znamená, že všetky tulene na svete pochádzajú z Devínskej Kobyly. 

Sedemnásťmetrový žralok 

Ďalšou veľmi zaujímavou skamenelinou z územia Dúbravky je časť kostry pravekého nosorožca, ktorý sa našiel neďaleko bývalého hotela Markíza  na Glavici. Bol to nosorožec rodu Acerathérium, čo v preklade znamená, že ešte nemal na nose roh. Z Glavice pochádzajú aj nálezy lastúr veľkých ustríc, ktoré majú dnešných príbuzných v moriach okolo severnej  Ameriky. Tie sa lovia a sú vraj veľmi chutné. 

O našom mori by sa toho dalo ešte veľa rozprávať a písať. Napríklad o veľrybách, ktoré tu žili (jeden stavec sa našiel v Devínskej Novej Vsi), alebo o neuveriteľne veľkých žralokoch, ktorých zuby sa našli na Sandbergu, ale aj vo vinohradoch nad Devínom. Tam sa našiel žraločí zub dlhý až 11,5 cm, podľa čoho sa vyrátalo, že žralok, ktorý ho stratil, mal dĺžku okolo sedemnásť metrov! 

Štefan Mesároš

sandberg

 
Jedným z významných a známych nálezísk skamenelín je Sandberg.

skameneliny3


Zuby jaskynného medveďa

skameneliny1

 

skameneliny2


 Skameneliny ulít morských mäkkýšov z novej expozície Dúbravského múzea.

 skameneliny4

 Zub mamuta nájdený vo Vysokej pri Morave.


Kontakt:

Dúbravské múzeum
Pod záhradami 39
84102 Bratislava

Zodpovedná osoba: Mgr. Ľubomír Navrátil
E-mail: muzeum@dubravka.sk
Telefón:
0918 422 806

Otváracie hodiny

Počas školského roku:
Pondelok
13:00 – 17:00
Štvrtok
10:00 – 16:00

Mimo pravidelných otváracích hodín a počas prázdnin sa prehliadky múzea objednávajú telefonicky alebo e-mailom.