Kaverny
Dúbravka ukrýva osem kaverien z prvej svetovej vojny
Schované a bez dobrovoľníkov z Občianskeho združenia Bunkre hádam i zabudnuté. Dúbravské kaverny, vojenské úkryty z prvej svetovej vojny. Chrániť mali pred ruským útokom, využívali ich aj počas druhej svetovej vojny. Spoznávať sa dajú v dúbravských lesoch kúsok nad sídliskom. Vyraziť možno napríklad od hasičskej zbrojnice na Jadranskej a po Brižitskej ulici smerovať hore okolo novostavieb na koniec cesty, kde je vyhliadka a malé parkovisko. Ďalej pokračovať lesným chodníkom, ktorý spája niekoľko kaverien v masíve Dúbravskej Hlavice.
„Na konci Brižitskej ulice je malé parkovisko, odtiaľ vedie lesná cestička, ktorá sa rozdvojuje. Keď sa budeme držať vľavo, tak sa dostaneme na chodníček spájajúci niekoľko dúbravských kaverien,“ opisuje Peter, predseda Občianskeho združenia Bunkre, cestu k dúbravským kavernám.
Po asi 30 metroch vedie hore vľavo chodníček na trávnatú plochu, kde je schovaný prvý objekt – Dúbravská kaverna 1. Občianske združenie Bunkre prezrádza, že vstupný portál tohto úkrytu je vystavaný z kvádrov vápenca, ktorý sa ťažil v Štokeravskej vápenke.
Druhú kavernu možno nájsť, keď sa vrátime späť na lesný, neoznačený chodník a po chvíľke kráčania sme v cieli. Najskôr pri Dúbravskej kaverne 2 a potom 3. Ich vznik sa odhaduje medzi rokmi 1914 – 1915.
Dvojka a trojka
Na sprístupnení kaverny s číslom 2, ktorú „bunkristi“ otvorili v roku 2014, pracovali približne dva roky. Za bežných okolností sa dá dohodnúť jej prehliadka s výkladom o histórii bratislavských kaverien vrátane popisu a ukážky najzaujímavejších častí. Treba si ju vopred dohodnúť s občianskym združením. Dobré je vziať si aj baterku.
Asi 50 metrov od „dvojky“ narazíme na dúbravskú kavernu 3. Spomíname na jej slávnostné otvorenie v septembri 2017, spojené s priblížením prác i histórie. Na jej sprístupnení - odkopaní nadšenci z občianskeho združenia pracovali viac než tri roky, vyviezli 1200 vynosených fúrikov bridlicového kameňa.
Táto kaverna je najhlbšie pod zemou zo všetkých kaverien v Bratislave, asi 8 – 10 metrov, má dva komíny a dobové nápisy na stenách, ktoré vyryli vojaci. Pri vchode jasne čítame na stene rok 1915.
„Vojenský úkryt však počas prvej svetovej vojny nikdy neslúžil,“ približuje Peter. „Odhadujeme, že mal byť skladom munície. Počas druhej svetovej vojny sa tu ukrývali dúbravčania.“
Medzi predmetmi vo vitrínach je fľaša z čias prvej svetovej vojny, nábojnice, ostnaté drôty. Priestor dotvárajú fotografie. Nazeráme do vysokého komína, únikového východu, čiara na stene naznačuje, dokiaľ bola kaverna zasypaná, kým sa ju občianske združenie rozhodlo vypratať a sprístupniť.
Osem dúbravských
Občianske združenie Bunkre vzniklo v roku 2010 v Dúbravke, jeho členovia bunkre nielen hľadajú, ale aj obnovujú a sprístupňujú verejnosti. V roku 2015 v spolupráci s mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto takto otvorili najväčšiu kavernu v bratislavských lesoch na Kamzíku. Mala štyri vchody a dva únikové východy.
Dúbravka ukrýva osem kaverien, iniciátorom z občianskeho združenia Bunkre sa podarilo tri z nich odkopať a predstaviť verejnosti. Štvrtú kavernu odkopalo Občianske združenie História bez hraníc. Nájsť sa dá pokračovaním po lesnej ceste a sledovaním žltých, nie klasických turistických, značiek a informačných tabúľ Cesta Veľkej vojny. Vstup do tejto kaverny sa aj pre zavalenie v jej zadnej časti neodporúča.
Päťdesiat bratislavských
V rámci Bratislavy občianske združenie eviduje päťdesiat kaverien a bunkrov, niektoré ešte čakajú na svoje znovuobjavenie. Hľadať a liezť do kaverien na vlastnú päsť združenie neodporúča. „Väčšina je v pôvodnom stave, to znamená, buď sú zaplavené, alebo sú čiastočne zavalené, respektíve zapratané," hovorí vedúci geologického odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Ján Madarás, ktorý sa pridal k takzvaným „bunkristom“. „Kaverna je vojenským bunkrom z prvej svetovej vojny. Je iná ako bunker z druhej svetovej, pripomína skôr pivničku ako vojenský úkryt, ktorým v skutočnosti bola. Dúbravské kaverny boli vytvorené takzvaným banským spôsobom. Ide o horizontálne štôlne a vertikálne únikové šachty.“
Geológ dodáva, že sú jedinečné tým, že sú vyhĺbené v starých horninách. Ide o tmavozelené bridlice, ktoré boli aj na dne pravekého prvohorného mora, ostatné bratislavské kaverny vznikli v žulách.
Myšlienka na vybudovanie bojového opevnenia v okolí Bratislavy pochádza zo začiatku 20. storočia, keď bol v roku 1890 sprevádzkovaný prvý pevný most v Bratislave cez Dunaj, Most Františka Jozefa. Dúbravské kaverny boli vystavané ako súčasť opevnenia Bratislavy. Ich hlavná línia sa začínala na Dlhých dieloch, potom objekty pokračovali cez Líščie údolie, Železnú studničku a vrch Kamzíka až na kopec Ahoj. Dúbravské kaverny nikdy neboli vojensky využité, a to napriek skutočnosti, že ich armáda stavala ako úkryty ťažkého typu.
Text a foto: Lucia Marcinátová
Náročnosť nízka - vhodné pre deti
Trasa od konca Brižitskej ulice chodník v miernom svahu
návštevu Dúbravskej kaverny 2 a 3 je potrebné vopred telefonicky dohodnúť na tel. +421 917 888 987
e-mail: bunkre@bunkre.info
GPS: 48.19268, 17.01902
Dátum zverejnenia: 05.04.2020
Dátum poslednej aktualizácie: 10.11.2020