5. 4. 2020
Nielen nákupy, rúška, rukavice, lieky, ale tiež pomoc psychická, empatia, podpora, pochopenie. Pre zvládnutie náročných situácií v súvislosti so šírením nového koronavírusu obzvlášť potrebné.
Vo svete stúpa domáce násilie, ľudia sú izolovaní a pod tlakom. Mestská časť Bratislava-Dúbravka preto začína s miniseriálom – Ako zvládnuť náročné situácie. Vzniká v spolupráci s Dúbravčanom, koučom a supervízorom PhDr. Štefanom Šarkozym.
Dúbravčan ponúka túto možnosť bezplatne. Vypočuje, poradí na čísle – 0908 166 828.
Toto sú najbežnejšie reakcie, ktoré môžu pretrvávať niekoľko dní alebo týždňov:
o Intruzívne myšlienky: opakujúce sa obrazy, vnucujúce sa a neodbytné spomienky (flešbeky).
o Vyhýbanie: neúspešné pokusy vyhnúť sa súvisiacim myšlienkam alebo pocitom. Nemožnosť priblížiť sa tomu, čo sa týka udalosti/situácie.
o Depresívna nálada a/alebo pretrvávajúce negatívne myšlienky. Negatívne presvedčenia a očakávania voči sebe alebo svetu (napr. začínajú sa objavovať negatívne myšlienky ako: “svet je úplne nebezpečný”).
o Pretrvávajúce a iracionálne pocity viny voči sebe alebo iným za to, že (sme) spôsobili alebo vyvolali traumatickú udalosť alebo jej následky, najmä po priamej skúsenosti s kontaktom alebo infekciou.
o Pocity viny za to, že sme prežili/ nenakazili sa.
o Pretrvávajúce negatívne emócie súvisiace s traumou/ohrozujúcou situáciou (napr. pocity strachu, hrôzy, zlosti, viny, hanby aj na dlhý čas a aj keď sa zdá, že sa situácia zlepšuje).
o Ťažkosti so spánkom a/alebo jedlom: ťažkosti so zaspávaním, časté prebúdzanie a nočné mory alebo hypersomnia, čo znamená spať oveľa dlhšie).
o Veľká strata záujmu o príjemné aktivity.
o Pocit, že nás každodenné úlohy a nutnosť preorganizovať si denné aktivity zaplavujú, paralýzujú.
Existujú zreteľné individuálne rozdiely v prejavoch, trvaní a intenzite týchto reakcií.
ČO MÔŽEME UROBIŤ
o Vedieť, ako rozpoznať naše vlastné emocionálne reakcie a ťažkosti, ktoré by sme mohli mať.
o Nepopierajte svoje pocity, ale nezabúdajte, že je normálne, že každý emocionálne reaguje na takúto neočakávanú, nepredvídateľnú a ohrozujúcu udalosť/situáciu.
o Monitorujme svoje fyzické a emocionálne reakcie.
o Pamätajme, že nie sme sami, ale – hoci nie sme vo fyzickom kontakte – sme súčasťou systému a organizácie, ktoré nás môžu podporovať a nám pomáhať, a to aj emocionálne a psychologicky.
o Hovorme o kritickej udalosti/situácii, vzájomne si pomáhajme pri uvoľňovaní emocionálneho napätia.
o Rešpektujme emocionálne reakcie a správanie iných, aj keď sú z nášho pohľadu úplne odlišné a ťažko pochopiteľné.
o Snažme sa zostávať v kontakte s ľuďmi v našom živote aj prostredníctvom virtuálnych kanálov. Znovu si vytvorme nejakú predvídateľnú dennú rutinu.
o Požiadajme o pomoc ľudí, ktorým dôverujeme, prípadne si vyberme, kto nám poskytne lepší pocit niečoho známeho a bezpečia.
o Venujme nejaký čas zotaveniu, dbajme na svoje potreby a udržujme si vzdialenosť od udalosti/situácie alebo aktivít, ktoré s ňou súvisia (spánok, odpočinok, premýšľanie, plač, bytie s blízkymi atď.)
o Chráňme svoju emocionálnu rovnováhu a obráťme sa na podporné služby.
o Ak je to možné, obráťme sa na dostupnú psychologickú podporu zameranú na spracovanie traumatických spomienok a reakcií, ktoré sú následkom udalosti/situácie.
o Obmedzme svoj prístup k médiám na raz alebo dvakrát denne. Ľudia, ktorí sú vystavení (kritickej udalosti), potrebujú nájsť zmysel toho, čo sa stalo a preto trávia veľa času vyhľadávaním správ. Napriek tomu je potrebné sa chrániť pred nadmerným vystavením sa (podnetom súvisiacim s kritickou udalosťou).
o Ako zdroj informácií uprednostňujme oficiálne kanály, napríklad Svetovú zdravotnícku organizáciu https://www.who.int/ a jej usmernenia o hygienických postupoch.
o Pamätajme, že pozitívnym prístupom a vyhýbaním sa katastrofickým myšlienkam pomáhame sebe aj komunite.
Späť na Podujatia