Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

29. marca 2024
Meniny má Miroslav

Ako pomôcť zvieratám pri delobuchoch a petardách?

Ako pomôcť zvieratám pri delobuchoch a petardách?

Koniec roka sa blíži a s ním i problém, ktorý sa opakuje s rovnakou intenzitou, ako aj po minulé roky. Silvestrovské oslavy, petardy, zvieratká ako nechcené darčeky a ešte oveľa viac. Na najčastejšie otázky, týkajúce sa zimnej starostlivosti o domácich miláčikov, ale i strese, ktorému počas novoročných osláv čelia, sme sa opýtali tej najpovolanejšej. Na naše otázky odpovedala MVDr. MÁRIA POLÁČKOVÁ z centra veterinárnej medicíny Sibra v Bratislave.

Každý rok sa práve v tomto čase začínajú objavovať petície proti používaniu petárd na Silvestra. Prečo by malo byť ich podpísanie, najmä vo vzťahu k zvieratám, samozrejmosťou?

Som naozaj rada, že ľudia začali premýšľať nad tým, že svojou zábavou škodia iným ľudom, zvieratám aj prírode. Výsledkom sú rôzne petície, aby sa tento fakt dostal do povedomia širokej verejnosti. Je ozaj dôležité robiť na každom balkóne paneláka, na všetkých sídliskách a v mestských častiach o polnoci rámus petardami a ohňostrojom? Veď pár desaťročí späť stačila ľudom prskavka, sviečka alebo pohár dobrého vína. A nový rok aj tak prišiel. Stojí nám pár minút nášho potešenia za to, že tým vytvárame strach iným tvorom? Nežijeme na planéte sami, je dôležité chrániť tých, ktorí o tom nevedia rozprávať.

Skúste nám – ako laikom, prosím opísať, čo zvieratko prežíva, keď už večer a celú noc búchajú petardy pomaly všade, kde sa pozrieme?

Zvieratá reagujú na ostrý a hlasný zvuk oveľa citlivejšie. Väčšina psov, ktoré majú strach povedzme z búrky, bude takto reagovať aj na ohňostroje. Často je to strach z nepoznaného. Zviera je vyvedené zo svojej komfortnej zóny a cíti sa ohrozené, a to aj napriek tomu, že je vo svojom domove. Nie je preň prirodzené, že doma - vo svojom teritóriu, počuje takýto zvuk. Nemá sa kam ukryť, nevie to spracovať. Psovi nevysvetlíte, že: „Neboj sa, ono to za chvíľu skončí.“ Zviera vníma situáciu tu a teraz, pričom toto je niečo, z čoho má automatickú, stresovú reakciu. Mnoho psov môže vonku reagovať útekom v snahe ukryť sa. Často sa trasú, niektoré sa dokonca pomočia alebo pokadia od strachu.

Existujú štatistiky či informácie, ktoré zvieratká sú na tento zvuk najcitlivejšie? O psoch je napríklad známe, že hluk počujú niekoľkonásobne intenzívnejšie ako človek.

Priemerný pes počuje štyrikrát lepšie ako priemerný človek. Jeho uši sú prispôsobené na to, aby reagoval aj na frekvencie, ktoré bežný človek nepočuje, napríklad na ultrazvuk. Vie lepšie vnímať i smer, z ktorého zvuk prichádza. No potom sú tu i ďalšie zvieratá, ktoré s nami prebývajú aj na sídliskách a v mestách. Sú to vtáky a netopiere, ktoré používajú sluch na dorozumievanie a navigáciu v prostredí.

Akými prostriedkami medicínskeho charakteru možno domácich miláčikov upokojiť?

Vo veterinárnych ordináciách máme rôzne doplnky, ktoré pôsobia ukľudňujúco a ešte sú na prírodnej báze. Pre psov to bývajú primárne výrobky na báze vitamínov, špeciálnych aminokyselín a komplexe kolostra izolovaného z mliečnych bielkovín. Ide o navodzovanie pocitu bezpečia, ako keď je šteňa pri svojej matke. U mačiek odporúčam Kozlík lekársky, ktorý pôsobí opojne a ukľudňujúco. Tým, že sú tieto výrobky prírodné, je dobré začať ich podávať pár dní pred vystavením stresu. Ale je možné, že nebudú niektorým jedincom účinkovať. Pre chorobných „streserov“ máme aj chemické medikamenty, ktoré ale i my veterinári dávkujeme opatrne. Väčšinou je dobré, ak ich veterinár predpisuje zvieratám, ktoré sú jeho pacientmi, prípadne ktoré pozná a má prehľad o ich zdravotnom stave. Mávajú totiž i negatívne účinky.

A pokiaľ majiteľ domáceho zvieraťa odmieta medikamenty, existujú aj iné spôsoby?

Áno, určite existuje mnoho spôsobov, ktorým vieme predchádzať stresovým reakciám. Všetko sa dá aj naučiť, preto je vhodné šteniatko od mala učiť, že pri ostrom zvuku, búrke a podobne sa nič nedeje. Rovnakým spôsobom aj poľovníci trénujú svoje lovecké psy. Nebolo by vhodné, aby sa lovecký pes vystrašil a utiekol pri výstrele. Občas sa stáva aj to, že šteniatka i mladé psy reagujú na silný zvuk úplne v pohode a prirodzene, no až časom sa strach stupňuje. Ide o to, že staršie psy sa spoliehajú na svoje teritórium, chcú mať svoj pokoj a cítia sa ohrozenejšie. Vtedy je vhodné psa zamestnať a hrať sa s ním. Dávať mu pamlsky, cvičiť ho, hádzať mu loptu. Skrátka, upriamiť jeho pozornosť na príjemnú aktivitu. Ak nezaberá ani to, je vhodné poskytnúť mu priestor, napríklad v kúpeľni, alebo niekde, kde je zvuk čo najviac izolovaný. Môžete napríklad zosilniť hudbu, ktorú pes obvykle lepšie znáša. Je možné skúsiť aj vatu do uší, no nie každý pes ju znesie. S mačkami to je ťažšie. Tie sa obvykle pri prvom stresujúcom zvuku stanú „neviditeľné“ a objavia sa až ráno.

Silvestrovské oslavy nie sú jedinou nástrahou, ktorej zvieratá čelia počas zimy. Ako psy znášajú prechod z vykúrenej domácnosti do chladného počasia vonku?

Na zmeny teploty reagujú psy dosť citlivo. Samozrejme, čím je pes menší a jeho srsť redšia, dochádza omnoho rýchlejšie k výmene tepla s prostredím. Vyskúšajte si vybehnúť v spodnom prádle na balkón. Niekedy sa stretávam s názormi, že moja babička nikdy psa neobliekala a prežil. Áno. Vždy ide o zmenu teploty. Babičkin pes strážil na priedomí, zvykol si na chlad a pri nepriazni počasia vliezol do búdy, kde si nadýchal na prijateľnú teplotu. Tie naše „gaučáky“ ležia s nami pod dekou a pozerajú televízor. Aj psy s hustou podsadou, ktorí žijú v byte, budú mať inú kvalitu srsti než psy totožného plemena tráviace čas vonku. Predovšetkým menšie a stredné psy, respektíve psy s krátkou srsťou, odporúčam obliekať. Chrániť im hlavne hrudník a chrbát, kde býva prestup tepla najväčší. Nikto vám neprikazuje obliecť svojho pitbulla „zabijáka“ do kožušinky. Ale je nutné chrániť mu kríže a chrbát pred zimou a vlhkom. Reč je najmä o počasí, keď prší studený dážď, mrzne či fúka. Netreba zabúdať ani na psy v záťaži, športové a pracovné psy, kedy býva prestup do tepla po výkone podstatne rýchlejší a môže dôjsť k podchladeniu.

Vrásky na čele robia majiteľom psov i chodníky posypané soľou. Čím sú pre psíkov nebezpečné, nepríjemné?

Všetci vieme, že soľ dehydratuje. Keď posolíme uhorku plnú vody, pustí šťavu a stratí pružnosť. To sa deje taktiež s pokožkou a packami psov. Sú viac vysušené a majú tendenciu praskať. Akonáhle sú packy popraskané, posypová soľ začína psíka štípať. Okrem toho vysušuje aj pazúriky, tie sa môžu lámať a štiepiť. Štrk pridávaný do posypovej zmesi často mechanicky poškodzuje vankúšiky labiek. Opäť je dôležité chrániť psy v záťaži alebo pracovné psy, ktoré vykonávajú dynamický pohyb pri behu, čo im dokáže oveľa viac zničiť packy.

Ako by mala vyzerať tá správna starostlivosť o domácich miláčikov v zime? Napríklad čo sa očkovaní, odčervenia, ale tiež úpravy srsti týka.

Očkovanie a odčervenie nemajú súvislosť s ročným obdobím. Očkovanie by ste mali dodržiavať tak, ako vám v očkovacej schéme určí veterinár. Rovnako je to pri odčervení. Ja radím odčervovať 4-krát ročne. Srsť je dobré nechávať na zimu dlhšiu, než je termoizolačná vrstva. Radím zvýšiť starostlivosť o packy, hlavne pri silných mrazoch a posype. Pred prechádzkou ich pokojne natrite hrubšou vrstvou klasickej lekárenskej vazelíny, keďže spoľahlivo vytvorí ochrannú bariéru pred soľou a mrazom. Po príchode domov potom umyte packy v teplej vode, dôkladne osušte a natrite krémom na to určeným, prípadne nechtíkovým krémom či modrou indulónou.

Mnoho psíkov končí po sviatkoch ako nechcený vianočný darček na ulici. Mnohé z nich putujú kvôli rôznym zraneniam do útulkov, ale aj k veterinárovi. Je tento „trend“ aspoň klesajúci, alebo sa na správaní Slovákov nič nezmenilo?

Myslím, že je to lepšie v porovnaní s minulými rokmi. Ľudia sa stávajú zodpovednejšími. Snažíme sa im vysvetľovať, že živé zviera nie je dar. Nemalo by byť už tobôž darom pre deti. Nie je to hračka, ktorá ich baví zhruba do Nového roka a potom sa s ňou už viac nechcú hrať. Útulky sú najmä v zime extrémne preplnené aj kvôli podmienkam vonku, keď sa dobrovoľníci z rôznych organizácií snažia odchytávať psy a mačky žijúce v nevhodných podmienkach.

Mávate v závere roka najviac práce? A ak áno, s akými úkonmi sa stretávate najčastejšie?

V závere roka to býva o niečo intenzívnejšie než v inom období. Niekedy mi to príde aj ako také ľudské bilancovanie, že majitelia chcú do konca roka stihnúť vlastnú lekársku prehliadku, ale aj ošetrenie svojho psa či mačky. Skracovanie svetelného dňa má za následok aj menej energie u zvierat, čo môže vyústiť do prepuknutia určitých ochorení či znovuobjavenia chronických ochorení. Bývajú to rôzne ochorenia zažívacieho traktu a pohybového aparátu, či zhoršovanie sa chronicky chorých pacientov.

Čo by ste chceli odkázať majiteľom zvierat bez rozdielu? Čím na nich, možno práve v závere roka, apelovať?

Zrejme len toľko, aby sme boli voči sebe tolerantní. Počet psov a mačiek v domácnostiach sa niekoľko násobne zvýšil. To vyžaduje ohľaduplnosť na prechádzkach na sídlisku, v parku, prírode. Zodpovedáte za svoje zviera. Majte psíka na vodítku, upratujte exkrementy, dodržiavajte pokyny na miestach, kde venčíte. Výsledkom takejto benevolencie majiteľov psov je aj fakt, že od budúceho roku sa so psom už do Národných parkov nedostaneme. Ľudia totiž neboli schopní dodržiavať jedno jasné pravidlo a vždy polemizovali o tom, ako ho obísť – tým bolo: „Pes v národnom parku musí byť na vôdzke“. Sami si tvoríme miesto, kde budeme žiť, kde budú žiť naše deti i zvieratá. Robme si ho príjemné, pekné, čisté a dostupné všetkým. Prajem všetkým majiteľom zvieratiek šťastné a bezstarostné Vianoce, veľa zdravia im aj ich chlpatým kamarátom do nového roka 2023.


Foto: pixabay.com

Dátum zverejnenia: 26.12.2022
Dátum poslednej aktualizácie: 26.12.2022



Späť na Podujatia

Kde nás nájdete:

Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Dúbravka
Žatevná 2
844 02 Bratislava

Úradné hodiny

Pondelok
08:00 – 12:00
13:00 – 17:00
Streda
08:00 – 12:00
13:00 – 16:00
Štvrtok
13:00 – 16:00