Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

19. marca 2024
Meniny má Jozef

Villa rustica – kúpeľ alebo rímsko-germánska vidiecka usadlosť?

Prekvapením výskumnej sezóny 1993 na Veľkej lúke bolo zistenie časti rozmernej nadzemnej stavby, ktorej dlážka bola zhotovená rímskou technikou z dvoch vrstiev. Naspodku boli poukladané úlomky väčších fragmentov tegúl, na ktoré bola naliata vápenná malta. Na maltovej dlážke ležala bronzová nádoba a provinciálno-rímska miska. Na dlážke i v nej boli zaliate fragmenty germánskej i provinciálnej keramiky, bronzové kovania, úlomky vzácnych mozaikových skiel, minca caesara Crispa (317-326) a i. Rímska nadzemná stavba otvára novú problematiku koexistencie Rimanov s Germánmi už dávno po zániku rímsko-germánskej usadlosti „villa rustica“ v dobe okolo polovice 4. stor. V tom čase germánske osídlenie dosiahlo svoj najväčší rozsah. Riešenie problematiky vzájomných vzťahov a kontaktov týchto dvoch etník i prípadné objavenie ďalších rímskych stavieb na lokalite v 3. - 4.stor., to sú prvoradé úlohy pre budúci výskum. Môžu značnou mierou osvetliť nielen celkovú politickú a hospodársku situáciu v stredodunajskom priestore, ale priniesť  aj nové poznatky k celkovej filozofii zahraničnej politiky Rímskeho impéria na hraniciach i v predpolí rímskej hranice „Limes Romanus“.

Rímsky kúpeľ, ale... 

Vlastným podnetom k systematickému výskumu Veľkej lúky bol objav najlepšie a najcelistvejšie zachovanej rímskej architektúry na Slovensku. Základy stavby spolu s časťou nadzákladového muriva dosahujú až 150 cm a tvoria pôdorys o rozmeroch asi 13 x 11 m, pričom sa k nemu z troch strán pripájajú tri polkruhovité apsidy rozličnej veľkosti. Základové murivo o hrúbke 56 - 62 cm bolo budované na rímsky spôsob z troch vrstiev šikmo ukladaného lomového kameňa, každá o hrúbke jednej rímskej stopy. Ako spojivo slúžila kvalitná rímska malta. Podľa analógií z územia rímskych provincií sa stavba dá interpretovať ako vyprojektovaný a v základoch postavený rímsky kúpeľ okružného typu bežný v mladšej rímskej dobe. Apsidy mali slúžiť ako bazéniky na studenú (frigidarium), teplú (tepidarium) a horúcu (caldarium) vodu, dva priľahlé priestory na teplý a horúci vzduch, priestor v tvare L mal slúžiť ako šatňa alebo prezliekáreň. V zásype kúpeľa sa popri stavebnom kameni zo zrútených stien a úlomkoch viacfarebnej omietky nachádzali tisícky fragmentov rímskej strešnej krytiny (teguly – škridlice a imbrexy – korýtka). Absencia celých exemplárov svedčí o ich exploatácii a sekundárnom využití v neskoršom období. Strešná krytina bola dovezená zo súkromnej dielne v Panónii, najskôr z Carnunta (Deutsch-Altenburg) alebo Vindobony (Viedne), odkiaľ pochádzajú aj analógie k dvom zatiaľ známym kolkovaným tegulám z areálu stavby s menami výrobcov SEP(timii) VITa(lis) a CENT KARVS. 

Chýba vykurovanie 

Zaujímavým zistením bolo, že v architektúre chýba podpodlažné vykurovanie tepidaria a caldaria bežného v kúpeľoch v rímskych provinciách. Rímsky architekt pravdepodobne, zo zatiaľ neznámych dôvodov, musel zmeniť pôvodný projekt a upraviť stavbu pre naše podmienky a tak vznikol unikátny obytný objekt s prevádzkovaním len studeného kúpeľa. 

Prehovorili aj mince 

Nálezy získané z interiéru architektúry  sú dôležité pre jej datovanie. Patria sem najmä: rímska keramika, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony, zlomky vínneho pohára z Trieru (Augusta Treverorum), mince cisárov Alexandra Severa (222-235) až Galliena (253-268) a i. Takéto stavby, ktoré slúžili v provinciách ako kúpeľ, boli na rímskom vidieku súčasťou civilných usadlostí typu „villa rustica“. Tieto rímske „vidiecke usadlosti“ o rozsahu až desiatok hektárov boli vysokoproduktívne samostatné jednotky, ich súčasťou popri kúpeli boli zvyčajne aj sídlo hospodára, svätyňa, hospodárske stavby a i. 

Boli sme v zóne predpolia 

Mimoriadny význam architektúry - kúpeľa nespočíva len v jej nezvyčajne dobrej zachovalosti, ale predovšetkým v jej kultúrno-historických súvislostiach. Takmer celé územie Slovenska s výnimkou malého územia zadunajskej časti Bratislavy (Gerulata-Rusovce) ležalo už na území barbarika za pevnými hranicami Rímskej ríše „Limes Romanus“. Medzi rokmi 166-180 po Kr. vtrhli viaceré germánske kmene na územie Panónie. Rímske légie len s veľkým vypätím síl po dlhotrvajúcich bojoch vytlačili Germánov opäť za Dunaj. V zmysle mieru uzavretého medzi cisárom Commodom a Germánmi v roku 180 po Kr. bola Rimanmi odvtedy kontrolovaná 7 až 14 km široká zóna v predpolí panónskeho limitu. Rimania si pravdepodobne v čase nebývalej hospodárskej prosperity Panónie za Severovcov (Septimus Severus bol v roku 193 po Kr. vyhlásený v Carnunte za cisára) uvedomili nutnosť zabezpečenia dostatku potravín pre centrum hornej Panónie, Carnuntum. To bolo hlavným dôvodom plánovaného využitia 14-kilometrovej zóny v úrodnej oblasti južného Pomoravia pre poľnohospodárske účely. Na Veľkej lúke, vzdialenej asi 5 km od Carnunta, boli veľmi vhodné podmienky pre vznik veľkostatku typu „villa rustica“. Pravdepodobne tu usadlosť spomenutého typu vznikla v priebehu prvej tretiny 3. storočia. Popri architektúre kúpeľa to dokladajú aj zvyšky 80 m východne od kúpeľa preskúmanej rímskej halovej stavby o pôdoryse cca 14 x 12 m. Jej strecha bola, podobne ako u kúpeľa, budovaná z rímskych tegúl a imbrexov, čo dokladajú ich fragmenty v zásype mohutných kolových jám o priemere asi 1 m. K datovaniu kolovej stavby do 3. stor. sa predbežne prihovára i minca Alexandra Severa. 

Sen o múzeu v prírode 

Unikátna archeologická lokalita Veľkej lúky poskytuje výbornú možnosť prezentácie výsledkov výskumu a vytvorenia zóny oddychu a cestovného ruchu formou vybudovania archeologického skanzenu – tzv. múzea v prírode, podobne ako v neďalekom Carnunte. Jeho centrum by tvorili zakonzervované a verejnosti sprístupnené zvyšky rímskej stavby – kúpeľa, prípadne jeho rekonštruovaná podoba. V areáli budúceho skanzenu by boli zrekonštruované aj vybrané obydlia a výrobné objekty z rôznych etáp osídlenia. Tu by sa návštevníci oboznamovali so spôsobom života, s výrobou keramiky, tavbou a spracovaním železa, pečením chleba i tkaním látok na tkáčskych stavoch, ktorých súčasti sa našli v keltských, germánskych a slovanských obydliach. Archeologická lokalita, susediaca so Štátnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla, by bola v rámci turistických a cykloturistických náučných chodníkov prepojená na Národnú kultúrnu pamiatku Bratislava-Devín, Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, rímsku stanicu v Stupave a ďalšie pamiatky v okolí. Návštevníkom a obyvateľom Bratislavy, najmä Dúbravky, Lamača, Devínskej Novej Vsi i Devína by sa tým poskytla vzácna možnosť spojiť oddych so získaním bezprostredných vedomostí o vyspelej rímskej-antickej civilizácii i živote našich dávnych predkov -- Keltov, Germánov, Rimanov a Slovanov.   

 

Kristián Elschek, Ľubo Navrátil 

 

history3

Amfiteáter v Carnunte.  V novembri 308 n. l. v Carnunte rozhodli traja rímski cisári o ďalšej budúcnosti Rímskej ríše. Výsledky tejto “konferencie” mali podstatnú zásluhu na víťaznom šírení kresťanstva a tým i našej duchovnej kultúry. Carnuntum však bolo i dávno predtým a opakovane miestom, kde sa rozhodovalo o svetovej politike: Hadrián, Marcus Aurelius či Septimius Severus – všetci zanechali po sebe v dejinách tohto mesta cisárov trvalé stopy. 

history1

Replika orlice z rímskej štandardy. Carnuntum bolo od 40. rokov 1. stor. po Kr. rímske sídlo (vojenské a civilné mesto), hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. Pred vznikom tohto rímskeho mesta názov Carnuntum (Karnuntum) označoval sídlo neznámej polohy, pravdepodobne sa ním ale myslelo bratislavské oppidum.  

history2

 Ruiny pohanskej brány (Heidentor - Brána Vandalov) v pevnosti Carnuntum.

history

Výnimočným nálezom z výskumu v Dúbravke je drobná bronzová plastika ithyfalického muža. Zobrazuje pravdepodobne Priapa - bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Je významným dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle.

carnuntum4 

Kontakt:

Dúbravské múzeum
Pod záhradami 39
84102 Bratislava

Zodpovedná osoba: Mgr. Ľubomír Navrátil
E-mail: muzeum@dubravka.sk
Telefón:
0918 422 806

Otváracie hodiny

Počas školského roku:
Pondelok
13:00 – 17:00
Štvrtok
10:00 – 16:00

Mimo pravidelných otváracích hodín a počas prázdnin sa prehliadky múzea objednávajú telefonicky alebo e-mailom.